Ešte donedávna si Amerika robila z Donalda Trumpa žarty. Dnes však už mnohým do smiechu nie je.
Takzvaný superutorok v amerických primárkach potvrdil, že Trump môže hovoriť čokoľvek, jeho voličov to neodrádza. Populizmom a protiimigrantskou rétorikou si získal priaznivcov v liberálnych aj konzervatívnych štátoch. No zďaleka netriumfuje tak výrazne, ako sa očakávalo.
V uplynulých týždňoch sa viacerí vplyvní republikáni vyjadrili, že Trump je pre nich neakceptovateľný, a volajú po inom kandidátovi. Tento hlas odporu môže ešte Trumpovi znepríjemniť život. Trump nemôže rátať ani s priaznivcami odstupujúceho Bena Carsona.
Čas ukáže, ako zamieša kartami aj vyjadrenie prezidenta Baracka Obamu, že Trump sa nestane prezidentom, pretože Američania sú dostatočne inteligentní, než aby ho volili. Obamove nelichotivé vyjadrenia o Trumpovi a slová o viere v Američanov môžu mať väčší vplyv, než sa v tomto okamihu zdá.
Časom sa ukáže aj to, aký vplyv majú hlasy spoza hraníc. Dvaja mexickí exprezidenti sa už vyslovili, že Trump sa správa ako Hitler a jeho rétorika je rasistická. K Hitlerovi ho prirovnala aj nevlastná sestra Anny Frankovej.
Oproti tomu je pozícia Hillary Clintonovej medzi demokratmi omnoho pevnejšia. Vysoko boduje aj medzi Afroameričanmi i Hispáncami. Tí Trumpa voliť nebudú.
Ak bude Clintonovej súperom Trump, jeho jedinou možnosťou, zdá sa, bude ešte viac pritvrdiť a zaveliť do útoku spôsobom „všetci proti“ Hillary. To však môže zmobilizovať Hispáncov v prospech Clintonovej. V jej prospech hrá aj to, že politicky a hodnotovo nepatrí k okrajovému prúdu, ale naopak k jadru politického spoločenstva. A v neposlednom rade tiež predstava, že prvý raz v amerických dejinách by do prezidentského kresla mohla zasadnúť žena.
Európa má svoje vlastné problémy, preto sa môže zdať, že Amerika je teraz ďaleko. To je však optický klam.
Hodnoty, na ktorých stojí západná demokracia, dnes naštrbujú populisti, nacionalisti a xenofóbni politici aj vo viacerých krajinách Európy. Ide však o to, aby sa ich hlas nestal určujúcim pre smerovanie krajiny či dokonca celého kontinentu. Preto nie je jedno, aký priestor im poskytujú samotní voliči.
V tomto kontexte nie je jedno, aký signál vyšlú svetu americkí voliči. V amerických voľbách pôjde aj o podobu celého spoločenstva západných demokracií.
Európa a Spojené štáty sa vzájomne potrebujú. Spoločenstvo západných demokracií je – aj napriek svojim nedokonalostiam – jedinou prijateľnou alternatívou a jediným civilizačným modelom hodným 21. storočia a schopným čeliť ohrozeniam a rizikám.
Prezidentské voľby v USA sú preto dôležité aj pre Európu. Zo Spojených štátov nedávno prichádzali hlasy volajúce po pevnom spojencovi v podobe silnej a jednotnej EÚ. Dnes podobné volanie smeruje z Európy k Spojeným štátom.
(Aktuálne.sk 8. 3. 2016)