V sobotu 29. apríla uplynulo už desať rokov od zavraždenia Róberta Remiáša, ktorý bol spojkou korunného svedka v prípade únosu Michala Kováča ml. Oskara Fegyveresa. Táto tragédia vyšetrovacími orgánmi dodnes nebola objasnená a nebola vykonaná zákonná spravodlivosť, a to i napriek tomu, že polícia už pre niekoľkými rokmi zverejnila, že sú závažné indície o účasti tajnej služby na Remiášovej vražde. Je zrejmé, že práve z tohto dôvodu sa vyšetrovanie zámerne zdržiava a posúva do stratena. A občania pomaly upadajú do ľahostajnosti a rezignácie na pravdu a spravodlivosť. Aj preto si aspoň v rozmedzí, aký tento priestor umožňuje, pripomeňme udalosti spred desiatich rokov i tie, ktoré nasledovali potom.
Sledovanie Róberta Remiáša
V septembri 1995 Oskar Fegyveres vypovedal pred vyšetrovateľom Petrom Vačokom, že únos prezidentovho syna vykonali príslušníci Slovenskej informačnej služby. V obave o svoj život okamžite po výpovedi odišiel do zahraničia, kde sa ukrýval. Spojku s domovom mu robil jeho najlepší priateľ, Róbert Remiáš. Fegyveres sa v zahraničí na tajných stretnutiach viackrát vyjadril, že stále má obavy o svoj život a preto sa nemôže vrátiť na Slovensko. Ako svedok však odkryl pravdu o únose Michala Kováča ml., a tak mala tajná služba enormný záujem odhaliť jeho miesto pobytu, ktoré však musel kvôli bezpečnosti pomerne často meniť. Sledovanie Róberta Remiáša (podľa správy SIS z roku 1999 v akcii Brojler) malo tajnú službu priviesť na jeho stopu.
Pri sledovaní Remiáša sa však začínali čoraz častejšie objavovať aj autá, ktoré patrili ľuďom z podsvetia. Vtedajší boss slovenského podsvetia Sýkora oslovil s ponukou v tejto veci viaceré skupiny podsvetia s tvrdením, že je to záujem vedenia tajnej služby. Tieto skupiny však ponuku odmietli. Akcie sa ujala nitrianska skupina ferusovcov, ktorá sa však stiahla potom, ako boli publikované poznávacie značky áut jej členov, ktorí Remiáša sledovali. Podľa výpovede jedného z členov tejto skupiny, ktorý Remiáša sledoval, od ďalšieho známeho muža podsvetia Križanoviča „som sa dozvedel, že o takúto osobu by mal záujem Sýkora. Asi na druhý alebo tretí deň mi Križanovič povedal, že Sýkora potrebuje Remiáša pre siskárov, pretože mal niečo s únosom prezidentovho syna a chceli vedieť, kde sa nachádza jeho kamarát Oskar Fegyveres“.
Arogancia vyšetrovateľa Číža
Keď už aj Remiáš mal obavy o svoj život, vtedajšiemu vyšetrovateľovi únosu Čížovi oznámil poznávacie značky áut, ktoré ho sledujú a kvôli obave o svoj život požiadal o policajnú ochranu. Dosadený Číž, ktorý konal plne v rámci intencií vtedajšej vládnej moci, v skutočnosti aj nechtiac odkryl karty. Najprv sa Remiášovi vysmial, no potom naznačil, že ochrana by bola možná až potom, keď prezradí miesto pobytu Oskara Fegyveresa. Číž tak nepriamo poodkryl prepojenie podsvetia, tajnej služby a vládnej moci v tomto prípade i cieľ Remiášovho sledovania. Remiáš to odmietol, no keďže o únose prezidentovho syna vedel priveľa, stal sa nepohodlným.
29. apríl 1996
Sýkora pravdepodobne vo svojej vile v Senci začal pripravovať plán na zavraždenie Róberta Remiáša. Zaujímavosťou je, že po uskutočnení vraždy prepísal svoju vilu na spomínaného Mareka L. zo skupiny ferusovcov.
Podľa obvinenia z roku 1999 mal Jozef Roháč umiestniť do Remiášovho auta nástražný systém, ktorý potom 29. apríla 1996 krátko po desiatej hodine večer aj odpálil. Podľa obvinenia jeden z tých, ktorí Roháčovi pomáhali, mal byť príslušník tajnej služby. Toto je však menej pravdepodobné vzhľadom k tomu, že o Roháčovi je známe, že na objednávkach pracoval sám. Spoluúčasť Imricha Oláha, ktorého kostru polícia nedávno našla, je nepravdepodobná. Roháč zrejme po dohode so Sýkorom sám umiestnil do Remiášovho auta nástražný systém, ktorý aj sám odpálil. Po výbuchu Róbert Remiáš zaživa uhorel v aute.
Na mieste činu sa v danom okamihu nachádzali členovia Slovenskej informačnej služby i niektoré známe postavy podsvetia. Oproti miestu výbuchu sedel vo svojom aute Roman Deák, ktorý oznámil polícii, že vybuchlo auto. Na mieste činu bol aj Tibor Pápay, boss dunajskostredského podsvetia. Na otázku, ako je možné, že v rovnakom čase sa tu nachádzali dve silné postavy z podsvetia bez toho, aby mali podiel na udalosti, je jediná odpoveď: boli na toto miesto zvolaní, aby ich prítomnosť navodzovali dojem o mafiánskom pozadí vraždy.
Zbavovanie sa svedkov
Vo februári 1997 bol pred hotelom Holiday Inn v Bratislave zastrelený Miroslav Sýkora. O dva mesiace neskôr bol zavraždený aj Peter Križanovič. V marci 1999 bol zavraždený Tibor Pápay v reštaurácii Fontána v Dunajskej Strede spolu s ďalšími deviatimi členmi svojej skupiny. V októbri 1999 bol zavraždený Roman Deák, keď chcel nastúpiť do svojho auta. Zavraždený bol aj falošný svedok M. Bubernik, ktorý v roku 1997 vypovedal o drogových aktivitách Remiáša, no svoje tvrdenie nevedel ničím podložiť a nič podobné sa ani nedokázalo. Jeho falošná výpoveď mala opäť navodiť dojem, že šlo o mafiánske vybavovanie si účtov. Bubernik bol zavraždený výbuchom nástražného systému. Roku 2003 boli z jeho vraždy obvinení traja muži, z ktorých jeden bol nedávno tiež zavraždený.
Návrat Oskara Fegyveresa
Médiá šokovali verejnosť, keď v roku 2004 uviedli, že korunný svedok únosu Michala Kováča ml. sa vrátil na Slovensko a pod zmenenou identitou pracuje v polícii. Médiá mali senzáciu, avšak samotnému Fegyveresovi urobili medvediu službu, a to i napriek tomu, že už pred medializovaním bola jeho prítomnosť na Slovensku i zmenená identita v istých kruhoch známa.
Oskar Fegyveres, ktorý v roku 2003 na utajovanom mieste v zahraničí vypovedal pred vyšetrovateľom i obhajcami Ivana Lexu, bol predvolaný na políciu kvôli doplneniu svojho svedectva. Viac než jeho návrat na Slovensko bola šokujúca skutočnosť, že Fegyveres sa na políciu bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavil.
Zdržiavanie vyšetrovania
V decembri 2002 bol z objednania vraždy Róberta Remiáša obvinený niekdajší šéf Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Bolo to v čase, keď Jozef Šátek ešte pracoval v polícii a bol určitou zárukou, že vyšetrovania v kauzách Ivana Lexu sa nezahrávali do autu. Po tom, ako kauzy Slovenskej informačnej služby prestal kvôli chorobe dozorovať prokurátor Michal Serbin, prípad vraždy Róberta Remiáša dostala k dozorovaniu prokurátorka Iveta Kopčová. Avšak je to tá istá prokurátorka, ktorá ešte pred rokom 1998 nielen že dozorovala tento prípad, ale nariadila ho uložiť (podľa vtedajšieho výsledku vyšetrovania šlo o vraždu, ktorej páchateľa nebolo možné zistiť).
Podobne ako pri prvom dozorovaní, aj tentokrát sa prípad zámerne zdržiava a opakovaním výsluchov už viackrát vypočutých svedkov sa naťahuje do stratena. Je zrejmé, že nie je možné taký dlhý čas zabezpečiť ochranu svedkov, že takýto postup hrá v neprospech spravodlivosti. Jednoducho, závažné kauzy, v ktorých boli alebo sú obvinení ľudia spojení s niekdajšou mocou, sa dostávajú pred súd až potom, keď je vopred istý pozitívny výsledok v prospech obvinených. A to je závažná prehra kompetentných orgánov štátu.
(DF 18/2006, s. 5)