Krátko po požiari v parížskej katedrále Notre Dame uverejnili ruské dezinformačné weby na čele so Sputnikom informácie, že prví hasiči vyslaní ku katedrále sa otočili a odišli, lebo žiadny požiar nevideli, že podľa väčšiny konzervatívnych občanov vo Francúzsku katedrálu zapálili teroristi, alebo že francúzske štátne médiá falšujú informácie o tejto udalosti.
Podľa databázy pracovnej skupiny EU StratCom priebežne uverejňovanej na portáli EU vs Disinfo, konšpirácie a dezinformácie súvisiace s požiarom šírilo vyše dvadsať webov nielen v Rusku, ale aj mimo Ruska.
Divízia StratCom pôsobí v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a od roku 2015 prostredníctvom uvedeného portálu upozorňuje na dezinformačné kampane šírené z Ruska (vrátane spriaznených webov i účtov na sociálnych sieťach mimo Ruska). Doposiaľ identifikovala takmer 5500 ruských falošných správ, z toho asi pätina sa týkala Európskej únie. Ich intenzita však každým rokom narastá.
Zo štatistík vyplýva, že ruské dezinformačné kampane a falošné správy sa najčastejšie týkajú Ukrajiny a tiež situácie v Rusku. Ďalšie dve veľké skupiny dezinformačných kampaní sa týkajú Spojených štátov a Európskej únie. Medzi najčastejšie témy kampaní patria voľby, referendá a s nimi súvisiace aktivity, migrácia, či vojna na Ukrajine.
V súvislosti s referendom o Brexite roku 2016 identifikoval StratCom až 18 a pol milióna proruských príspevkov na Facebooku a Twitteri, ktoré šírili dezinformácie namierené proti EÚ. Len na Twitteri bolo identifikovaných 150 tisíc účtov, ktoré v tejto súvislosti pravidelne šírili dezinformácie.
Maďarský portál Eurologus v spolupráci s Európskou sieťou dátových žurnalistov informoval, že v súvislosti s voľbami v Nemecku roku 2017 bolo identifikovaných viac ako 2800 proruských účtov na sociálnych sieťach, ktoré cielene vyvolávali diskusie, v ktorých šírili protieurópske postoje, resp. postoje v prospech politických síl zameraných proti EÚ. Minulý rok pred parlamentnými voľbami v Taliansku produkovali portály Sputnik a Russia Today množstvo falošných správ, ktoré potom šírili na posilnenie protiimigračných nálad v Taliansku.
Čo sa týka eurovolieb, výskumy a analýzy Cardiffskej univerzity ukazujú, že proruské weby i účty na sociálnych sieťach sa aktivizovali už v súvislosti s eurovoľbami roku 2014. Už vtedy bolo cieľom naštrbiť dôveru k EÚ a tak ovplyvniť výsledky, znížiť účasť a mieru legitimity volieb.
Podľa spomínaného portálu EU vs Disinfo všetky tieto dezinformačné kampane naznačujú, že Moskva chce vidieť Európu, respektíve Európsku úniu rozpadajúcu sa znútra, oslabenú nacionalistickými tendenciami i úsilím rôznych hnutí o vystúpenie z únie. Chce vidieť Európu, ktorá nebude narúšať strategické záujmy Ruska. Najdôležitejšie však podľa portálu je, že Kremeľ chce Európu, ktorá nebude brániť liberálno-demokratické hodnoty a ani k nim nebude inšpirovať.
Dodajme, že k tomu im robia nadprácu aj niektorí politici, ktorí sa síce hlásia k demokracii, no namiesto budovania dôvery k EÚ a prípadne jej konštruktívnej kritiky nadbiehajú negativistickým náladám a prezentujú postoje, ktoré v konečnom dôsledku pomáhajú dosahovať spomínané ruské ciele, najmä narušovať dôveru k EÚ znútra.