Teroristickými útokmi 11. septembra 2001 v Spojených štátoch sa začala nová geopolitická éra. Útoky v Madride a Londýne potom spustili novú éru aj pre Európu.
V druhej polovici minulého storočia bola Európa sužovaná množstvom teroristických útokov, ktoré mali na svedomí nie ľudia inej kultúry či civilizácie, ale Európania. Po istom čase pokoja sa však západné spoločnosti opäť ukázali ako zraniteľné a začali viac vnímať nebezpečenstvo terorizmu a stret civilizácií (hoci stret dnes už prebieha omnoho viac vnútri samotných civilizácií).
Roky, ktoré plynuli po 11. septembri, priniesli zmeny v globálnej rovnováhe. Na jednej strane rozmach Číny a Ázie vôbec, rozmach iránskeho zbrojenia a ruská agresia voči Ukrajine a anexia Krymu. Na druhej strane Európa najprv postupne oslabená ekonomickou krízou, krízou chápania ďalšieho integračného procesu a napokon migračnou krízou.
Sama sebou oslabená a v otázkach riešenia migračnej krízy rozdelená Európa dnes nie je schopná určovať chod sveta. Niekedy nedokáže promptne reagovať ani na nové situácie vo svete. Navyše jej chýba vlastná obranná strategická vízia a spoločná obranná politika.
Keď odložíme bokom ruskú agresiu na Ukrajine, teda v štáte susediacom s Európskou úniou, tak už aj v situácii, keď Irán vyvíja, testuje a rozmiestňuje balistické strely, sa Európa javí ako bezbranná pred potenciálnymi hrozbami, najmä pred šírením balistických striel z oblastí mimo euroatlantického priestoru.
Rusko, ktoré napadlo Ukrajinu, podporovaním separatistov obsadilo jej východné územia a bezprecedentným spôsobom anektovalo Krym, sa Ukrajiny nepýtalo, či sa necíti ohrozená. Putin sa nepýtal ani krymských Tatárov, ako pociťujú svoju bezpečnosť, keď ich Rusi vyháňajú z Krymu. Teraz však Rusko protestuje a považuje protiraketový štít v Rumunsku za hrozbu pre svoju bezpečnosť.
Kým Rusko nie je skutočný partner dialógu, aliancia si jednoducho nemá čo nechať od Moskvy diktovať, čo by mala a čo by nemala robiť.
Európa má – aj bez hystérie a rusofóbie – dosť dôvodov sa Ruska a dnes už aj Iránu obávať. Rusko už ukázalo, ako si predstavuje svoju politiku so susedmi a nijako sa netají, že by chcelo najmä svoje bývalé satelity dostať späť pod svoj vplyv. V tomto zmysle má štít aj symbolický význam: odkazuje i potvrdzuje, že tieto krajiny sa vymanili zo sféry ruského vplyvu a chcú natrvalo zostať súčasťou západných demokracií.
(Aktuálne.sk 13. 5. 2016)