V Rusku nebezpečne oprašujú Stalina

 
Z múzea, ktoré stojí na mieste niekdajšieho stalinského tábora nútených prác na Urale, odstránili všetky zmienky o zločinoch i obetiach komunistickej diktatúry. Aj takúto podobu má putinovské prepisovanie dejín.

Tábor Perm-36 sa nachádza sto kilometrov na severovýchod od mesta Perm. Múzeum vzniklo z bývalého tábora nútených prác a je jediným zachovaným gulagom s budovami z čias stalinského teroru. Všetky ostatné tábory boli v čase rozpadu Sovietskeho zväzu zlikvidované alebo chátrajú v ruskej tajge. Práve v Permskej oblasti bola najväčšia koncentrácia gulagov v celom Sovietskom zväze.

Do sovietskych pracovných táborov boli posielané milióny sovietskych občanov, ale aj z iných krajín vrátane Československa.

V permskom tábore boli spočiatku väznení najmä Ukrajinci a obyvatelia pobaltských republík. Po Stalinovej smrti sem boli umiestňovaní nepohodlní príslušníci sovietskych silových zložiek. Od roku 1972 sem posielali politických väzňov odsúdených zväčša na desať a viac rokov.

Permský gulag bol zrušený až roku 1988. Roku 1996 tu bolo pre verejnosť otvorené Múzeum histórie politických represií Perm-36.

Múzeum navštevovalo ročne 35 tisíc návštevníkov. Od roku 2005 sa tu každoročne konal festival Pilorama, v rámci ktorého sa konali prednášky, koncerty a diskusie. Pilorama bola pre Kremeľ čoraz viac nepohodlná, pretože na festivale sa stretávala protiputinovská opozícia.

Roku 2012 Putin dosadil za gubernátora Permskej oblasti svojho človeka, Viktora Basargina. Ten potom zrušil finančnú podporu festivalu Pilorama.

Múzeum donedávna spravovala ruská mimovládna organizácia Memorial. Po kyjevských udalostiach a najmä po anexii Krymu a udalostiach na východe Ukrajiny ruské nacionalistické organizácie a štátne médiá začali Perm-36 označovať ako súčasť piatej kolónie, proti ktorej treba bojovať.

Rozhodnutím štátu prevzali pred tromi rokmi správu múzea permskí štátni úradníci. Tí odstránili zmienky o stalinských zločinoch i všetkých sovietskych represiách a ich obetiach. Zmenili obsah i zameranie múzea. Múzeum histórie politických represií sa zmenilo na expozíciu o väzenstve, ako by tam kedysi boli väznení bežní zločinci – bez jedinej zmienky o stalinskom útlaku, represiách či politických väzňoch.

Múzeum bolo na istý čas zatvorené a robotníci ho už začali rozoberať. Keď budovy múzea bránili dobrovoľníci z organizácie Memoria, nové vedenie ich dalo násilne vyhnať. Na nemeckých a poľských záujemcov o exkurziu dokonca zavolali políciu, ktorá ich niekoľko hodín držala vo väzbe.

V Rusku „vidíme stalinský typ vládnutia, keď je obrovská moc koncentrovaná v rukách jediného človeka,“ povedal pred časom zakladateľ a dlhoročný riaditeľ múzea Viktor Šmyrnov pre BBC . Dodal, že ruský „politický systém sa vracia do totality“. Popri tom sa v závetrí nebezpečne dvíha nová vlna oprašovania Stalina a otvárajú sa nové Stalinove múzeá.

Tí, čo znovu poškuľujú po Rusku, obdivovatelia Kremľa, proruskí trolovia či agilní členovia Valdajského klubu sa tým však zjavne nenechajú vyrušovať.

(Aktuálne.sk 24. 3. 2017)

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs