Doposiaľ sme sa učili žiť v pandémii. Teraz už nastal čas, keď sa musíme začať učiť, ako žiť s pandémiou. Žiť v pandémii znamená zodpovedne sa prispôsobiť opatreniam a obmedzeniam. Žiť s pandémiou znamená popri tom aj tvorivý a aktívny život.
Sme v treťom roku pandémie. Nevieme, aký bude, no mali by sme sa vnútorne nastaviť, že taká je realita, také sú naďalej okolnosti nášho života. Zároveň odpovedať sami sebe, ako chceme v nasledujúcich mesiacoch v tejto realite žiť.
- Reflektujme našu vlastnú únavu z pandémie
Sme unavení, ale táto únava je iná než tá bežná. Všeobecne je to skôr psychická únava, väčšia záťaž na psychiku, no pre mnohých aj na fyzický organizmus. Ak cítime takúto únavu (pretože nie každý ju musí pociťovať), mali by sme si ju priznať a poctivo ju reflektovať. Mali by sme sa pýtať seba samých, k akým sklonom, tendenciám či ústupkom nás táto únava zvádza. To je prvý a nevyhnutný krok.
Mnohí prežívajú bolesť zo straty niekoho blízkeho. Mnohí žijú v obave o svojich rizikových blízkych. Mnohým sa zvyšuje psychický i fyzický diskomfort a utrpenie v dôsledku predčasného prepúšťania z nemocníc či pre odkladané operácie, zákroky alebo diagnostikovanie (toto považujem za hlboko nemorálny prístup slovenského zdravotníctva voči pacientom a zároveň za prejav neschopnosti vlády i oboch ministrov zdravotníctva rázne zmeniť túto absurdnosť a bezodkladne zabezpečiť zdravotníctvo funkčné aj pre všetkých necovidových pacientov). Navyše ani nevidíme koniec.
Pri bežnej únave a vyčerpanosti si vieme naordinovať oddych, relax, vystúpime z toho, čo nám spôsobilo únavu a vyčerpanosť. Pri únave z pandémie sa to nedá, pretože z tej situácie nevieme odísť, nevieme z nej vystúpiť, nevieme sa z nej vyčleniť. Okolnosti pretrvávajú, sú všade a permanentne nám to pripomínajú aj nutné opatrenia a obmedzenia. Už len samotný respirátor je pripomienkou celej tejto situácie a pôsobí na naše vedomie i podvedomie.
- Nepoľaviť v zodpovednosti ani po očkovaní
S vakcínou prišla nádej, ale šialenstvo antivaxerov, nízka očkovanosť a nový (isto nie posledný) variant koronavírusu túto nádej výrazne znižuje. Môže to viesť k rezignácii a k strate presvedčenia, že to zvládneme. Môže to viesť k zľahčovaniu či podceneniu situácie, hoci za tým v skutočnosti môže byť silná túžba, aby to všetko už konečne skončilo.
Toto všetko môže postretnúť aj zodpovedných ľudí. Tí sa tak paradoxne môžu po dvoch rokoch disciplíny vystaviť zvýšeným rizikám a ohrozeniam. Lenže jedno poľavenie, jeden nezvládnutý prejav únavy, jedna jediná nedôslednosť môže fatálne zničiť dva roky predošlej zodpovednosti a disciplíny.
Toto nie je panikárenie, ale realita. Naša túžba, aby sa to už skončilo, ale aj naša prirodzená netrpezlivosť a nedočkavosť by nemala viesť k ohrozeniu nás ani našich blízkych. Pretože potom sa to už nedá vrátiť späť a ľútosť už nepomôže.
Toto je situácia, v ktorej majú slová ako prevencia a zodpovednosť mimoriadne silný a špecificky konkrétny obsah. Hranica medzi preventívnou zodpovednosťou a dôsledkami podceňovania situácie je mimoriadne tenká. Tenšia než v iných situáciách.
Preto je potrebné, aby sme sa na tento tretí rok pandémie pripravili aj mentálne. Aby sme sa vnútorne nastavili.
- Žiadne predsavzatia, ale stanoviť si zámer, program či ciele
Môžeme tento ďalší pandemický rok prežiť v hromžení a s negatívnymi pocitmi či emóciami. Môžeme ho prežiť v netrpezlivosti, rezignácii alebo v menšej ostražitosti a disciplinovanosti. Alebo ho môžeme napriek všetkému prežiť tvorivo, aktívne a zároveň zodpovedne a disciplinovane.
Aktívny život sme si doposiaľ spájali najmä s mobilitou, cestovaním, poznávaním. Lenže aktívny život nemusí mať len túto vysoko mobilitnú podobu.
Nejde pritom o predsavzatia, ktoré sa skončia skôr, než by sme ich začali plniť. Skôr ide o akýsi program pre náš ďalší pandemický rok, nastavenie konkrétnej, našej osobnej charakteristiky pre tento rok.
Môžeme tento ďalší pandemický rok využiť na to, čo sme doposiaľ odkladali, na čo sme nemali čas. Či už na nejaké rekonštrukcie v dome či byte, alebo na čítanie, sebavzdelávanie atď. Alebo na zdravotnú (fyzickú i duševnú) regeneráciu či na zmenu návykov súvisiacich so životným štýlom. Môžeme si programovo naordinovať rok starostlivosti o seba a v rámci možností a zodpovednosti o spoločné zážitky v partnerskom či manželskom vzťahu. Veriaci ľudia si môžu naordinovať vzdelávanie sa vo svojom náboženstve, k čomu je dnes už dostatok kvalitnej literatúry i textov na internete, len si treba dať poradiť v zorientovaní sa. A tak podobne.
Sme to my, ktorí si utvárame podobu nášho vlastného sveta v pandémii a podobu nášho života s pandémiou. Stanoviť si nejaký zámer, cieľ či program na tento rok nám môže výrazne pomôcť presunúť pozornosť na pozitívne momenty, prežiť najbližšie obdobie tvorivo a aktívne a zároveň zodpovedne a disciplinovane. Pre mnohých to môže byť vskutku zaujímavá a navyše aj efektívna skúsenosť.