Vidieť dnes vo verejnoprávnej televízii na moderátorskej stoličke Stanislava Hábera, na to treba poriadne silný žalúdok. A že nás takto cvičí dokonca Redakcia duchovného života, to je skutočný šok. Nezávislosť tejto televízie je nulová – to je zrejmé už od nástupu nového riaditeľa. No ak Redakcia duchovného života pristúpi na takúto hru a navyše moderátorskú stoličku položí pod Stanislava Hábera, mala by nasledovať okamžitá rezignácia jej vedenia, respektíve jej okamžité odvolanie.
Ak kompetentní nevedeli, že Háber bol v polovici deväťdesiatych rokov hovorcom HZDS a že bol Mečiarovým lokajom v novinách Slovenská republika a Nový deň, majú podivne krátku pamäť, alebo vôbec nevedia a ani ich nikdy netrápilo, čo sa v rokoch Mečiarovho vládnutia na Slovensku skutočne dialo. Keď pre časom Ivana Lexu pustili z väzby, Háber sa viezol spolu s Lexom k nemu domov. Neustále písal klamstvá o tom, že Róbert Remiáš nebol zavraždený, čo zopakoval ešte aj pred rokom. Aj o ďalších okolnostiach tejto tragédie písal klamstvá. V časoch demaršov Európskej únie ju prirovnal k Hitlerovi a Sovietskemu zväzu. Háber vždy patril medzi Mečiarove novinárske opory. Táto jeho práca pre Mečiara a HZDS je známou skutočnosťou, a kto o nej nevie, asi žil niekde celkom inde, alen nie tu.
Ak Háber redakcii neoznámil, že pred dvanástimi rokmi bol hovorcom HZDS, a ani iné fakty o tejto svojej kariére, je to pochopiteľné. Je však už menej pochopiteľné, že v STV, a zvlášť v redakcii, ktorá program pripravovala, o tom nevedeli, alebo radšej nechceli vedieť. A rovnako je nepochopiteľné, že im neprekážalo, kde dnes pracuje Háber – aspoň toto totiž museli vedieť. O jeho neustálych invektívach na predstaviteľov dnešnej opozície a ódach na Fica a Mečiara na stranách Slovenských rozhľadov nemuseli vedieť, veď ide o takmer neznámy plátok. Bolo však ich povinnosťou overiť si minulé i súčasné Háberovo počínanie. A na to stačí len niekoľko minút na internete. Samozrejme Háber so svojou vlastnou kariérou problém mať nemusí. Zvláštne je, ak s ňou nemá problém ani verejnoprávna televízia a tobôž Redakcia duchovného života. Rovnako absurdné je, ak si táto redakcia želá, aby o cyrilometodskej tradícii rozprávali Mečiar, Prokeš, či Jozef Markuš.
Keď vo verejnoprávnej televízii diskusnú reláciu moderuje hovorca niektorého ministerstva (v tomto prípade zhodou okolností takého, ktoré v politickom rozdeľovníku pripadlo Mečiarovmu HZDS), je to v rozpore s novinárskou etikou; toto je však popri vyššie uvedených faktoch už len akoby poznámka pod čiarou.
Mečiar poučuje divákov o cyrilometodskej tradícii, Prokeš nacionalisticky blúzni o slovenskom jazyku v časoch Cyrila a Metoda a zámerne si ho „mýli“ so staroslovienčinou, prizerá sa štatista Jozef Markuš, reláciu moderuje Mečiarov človek – obraz priam vyšitý z čias Kubišovej televízie a Mečiarovej štátostrany. Z čias, keď moderátormi diskusií boli ľudia až priúzko spätí s vládnymi stranami.
Ak Hreha pred časom zrušil reláciu Pod lampou údajne pre neprofesionálny krok jej moderátora, tak by po tomto škandále mal nielen odvolať vedenie Redakcie duchovného života, ale zrušiť aj samotnú reláciu Sféry dôverné. Ak to doteraz neurobil ani pre jej veľmi slabú úroveň, teraz má na to oprávnený dôvod. Ibaže by aj on sám kopal za tú „správnu“ stranu. To sme však už opäť na začiatku.
(Domino efekt 38/2007, s. 42-43)