Starozákonný princíp „oko za oko, zub za zub“ si mnohí vysvetľujú v zmysle pomsty či odplaty v medziľudských vzťahoch. Napríklad za nejakú urážku, kritiku a podobne.
Zrejme tak mu rozumie aj Igor Matovič, ktorý v súvislosti s demisiou uviedol, že sa vždy riadil „starozákonným pravidlom oko za oko, zub za zub“, no teraz nastavil druhé líce. Správaním sa podľa uvedeného starozákonného pravidla zjavne myslel práve tú črtu svojej povahy, ktorá ho „vždy“ viedla k odvete či odplate za prejavy, ktoré sa mu nepáčili, boli voči nemu kritické alebo sa cítil nimi dotknutý.
Takáto interpretácia je však mylná, nekorešponduje so zmyslom a zámerom tohto dávneho pravidla.
Uvedené pravidlo je súčasťou právnych kódexov, nie metaforických úvah. Je to zjavné už z úvodu k ustanoveniam v starozákonnej Knihe Exodus, medzi ktorými sa nachádza aj uvedené pravidlo: „Toto sú právne ustanovenia…“ (v lat. preklade Hæc sunt judicia).
Následne čítame o detailných situáciách a zodpovedajúcich právnych pravidlách. Všetky sú formulované spôsobom, ako sa páchateľ previnil, taký trest má znášať alebo v takej miere má obeť odškodniť. Slová „oko za oko, zub za zub“ sú súčasťou tohto dlhého a detailného zoznamu konkrétnych situácií a právnych ustanovení.
Ide tu o tzv. Lex talionis, čo je síce Zákon odplaty, no nie v zmysle akejsi vendety, ale ako právna „odplata“, teda pravidlo aplikované súdnou mocou, t. j. v súdnych rozhodnutiach.
Toto pravidlo bolo známe aj v sýrskej, asýrskej, chetitskej či babylonskej kultúre. Nájdeme ho už v Chammurapiho zákonníku, ktorý je jedným z najznámejších a najvýznamnejších zákonníkov starovekej civilizácie. Na biblický právny kódex, tzv. Kódex zmluvy mali značný vplyv práve mezopotámske zákony. Izrael zostavením vlastnej zbierky zákonov ukázal v prostredí týchto kultúr svoju vlastnú právnu identitu.
Primárnym zámerom bolo zabrániť praktizovaniu krvnej pomsty, ktorá bola v blízkovýchodných kultúrach rozšírená a znamenala začarovaný kruh násilia medzi rodinami, rodmi alebo klanmi. Z tohto hľadiska bol uvedený právny predpis veľkým civilizačným pokrokom, pretože eliminoval svojvoľné násilie a trest, resp. spravodlivosť preniesol z priestoru svojvoľnej odplaty do priestoru legálneho, inštitucionálneho výkonu práva a spravodlivosti.
Zároveň sa toto pravidlo týkalo každej škody alebo ujmy, či už fyzickej, materiálnej alebo morálnej. Súd určil páchateľovi povinnosť odčiniť urážku na cti, fyzickú či majetkovú ujmu či inak spôsobenú škodu v miere, v akej škodu spôsobil. Poškodený však mohol požiadať súd o miernejší trest pre páchateľa, čím v niektorých prípadoch mohol dať najavo, že nie je taký ako ten druhý.
Bolo to teda pravidlo legálnej kompenzácie. Prvok súdneho vykonávania práva a spravodlivosti.
Ak by sa teda dnes niekto riadil starozákonným pravidlom „oko za oko, zub za zub“, nevypisoval by napríklad rétorické odplaty na facebooku, ale za každú urážku na cti by žiadal odškodné súdnou cestou.
Analýza Kristovej antitézy: „Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!« No ja vám hovorím: (…) Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé“ presahuje priestorové možnosti tohto textu. Preto len poznamenajme, že ani tu nejde nutne o interpretáciu onoho pravidla v zmysle odplaty v bežných medziľudských vzťahoch. Dôraz je na uprednostnení láskavosti pred nárokovaním si na spravodlivosť. Pokračovanie tejto antitézy už jednoznačne odkazuje na uprednostnenie láskavosti pred riešením právnou či súdnou cestou, a tým na preukázanie vyšších morálnych kvalít než druhá strana konfliktu.
Posvätné texty a právne kódexy vznikali v kontexte doby a kultúry. Preto pre pochopenie a poznanie ich treba študovať a čítať v súvislostiach. Neznalosť významu toho ktorého termínu alebo textu nie je hanba, aj keď dnes už ani v tejto oblasti nie je núdza o odbornú literatúru. No ak niekto verejne cituje alebo sa na niektorý z nich verejne odvoláva, bolo by vhodné, keby si najprv naštudoval jeho pôvodný význam a skutočný zmysel. Pretože hoci sú niektoré interpretácie laicky rozšírené a zaužívané, môžu byť mylné. Tak ako aj v prípade pravidla „oko za oko, zub za zub“.