Slovenská politika je dnes opäť machiavellistická

 
„Najzarážajúcejšou tézou Machiavelliho Vladára nie je to, že politik si nutne zašpiní ruky, ale, že sa tým nemá zaoberať,“ napísal pred časom popredný kanadský filozof, historik a spisovateľ Michael Ignatieff.

Machiavelli napísal Vladára roku 1513. Pred piatimi rokmi pri príležitosti 500 rokov od vydania knihy vyšlo niekoľko monografií. Filozof Alan Ryan, profesor Oxfordskej univerzity a autor jednej z týchto monografií, prišiel s novou, zaujímavou interpretáciou: podľa neho Machiavelli nehlásal v prvom rade politiku nezávislú od morálky, ale skôr predložil akúsi novú morálnu argumentáciu, ktorá legitimitu moci a jej správania sa bez individuálnej morálky opiera o štátny, resp. verejný záujem.

V machiavellistickej praxi to znamená, že politik ako verejný činiteľ nemôže konať podľa individuálneho, resp. osobného morálneho presvedčenia. Ba dokonca nestačí v mene verejného záujmu odložiť morálne normy: pre politika by bolo osudnou slabosťou či chybou čo len naznačiť, že rešpektuje isté morálne princípy a v konkrétnych situáciách má aj nejaké morálne zábrany.

Machiavelli bol presvedčený, že ak politik chce byť úspešný, nesmie sa zaoberať morálnymi otázkami ani problémom špinavých rúk.

Nebol však prvým teoretikom, ktorý naznačil, že v politike sú charakter a osobné svedomie vystavené silnému tlaku. „U Machiavelliho je však šokujúce, že je mu to jedno,“ konštatuje Ignatieff. „Bol presvedčený nielen o tom, že politik musí odložiť osobnú morálku, ale aj o tom, že si kvôli tomu nemá robiť starosti.“

Ako vraví Ignatieff, toto všetko sa nám môže zdať veľmi cynické, ale až dovtedy, kým sa lepšie neprizrieme na dnešnú politickú realitu.

Dodajme, že aj na tú našu, slovenskú realitu. Čnosti, morálka, charakter a politická etika sú v mene politického zápasu a mocenského pragmatizmu (a tiež pre výhody plynúce z prepojenia politiky a biznisu) vytláčané na okraj ako neužitočné rekvizity. So všetkými dôsledkami.

Aby sa tieto i ďalšie deformácie demokracie i politickej kultúry prekryli, vládna moc čoraz častejšie potrebuje zdôrazňovať ekonomické úspechy a ekonomické napredovanie krajiny. Ak sa však pôsobenie či úspešnosť vlády a vládnej politiky redukuje čisto na ekonomický rast, je to populistické a alibistické. A neakceptovateľné.

Od napísania Vladára uplynulo viac ako päťsto rokov. Za ten čas sa svet zmenil a ľudstvo prešlo mnohými krízami, skúsenosťami, úspechmi i neúspechmi. Mnohoraké skúsenosti sme zažili aj v našej spoločnosti. Je však desivé a pre spoločnosť nebezpečné, ak slovenská politika dnes opäť pripomína lekcie z Machiavelliho manuálu.

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs