Strácame schopnosť pýtať sa a myslieť

 
Roku 1946 Picasso o prvých počítačoch povedal, že sú nanič, pretože sa nedokážu pýtať, vedia len poskytnúť odpoveď.

„Žijeme vo veku odpovedí,“ napísal pred časom britský autor a novinár Ian Leslie na stránkach magazínu Salon. Leslie sa venuje najmä témam súvisiacim s ľudským poznaním a s tým spojeným správaním. Je autorom knihy Zvedavosť: Túžba po poznaní a prečo naša budúcnosť závisí od nej.

Vplyvom internetu sme si zvykli na získavanie rýchlych a jednoduchých odpovedí. Akoby sme od nich boli priam závislí, akoby sme už nedokázali absorbovať zložitejšie odpovede. Vzdialenosť medzi otázkou v našej mysli a odpoveďou, ktorú nám poskytuje vyhľadávač, sa rýchlo zmenšuje. V dôsledku toho „naša schopnosť klásť otázky zakrpatieva,“ varuje Leslie.

Podľa analytikov a vývojárov z Googlu čím detailnejšie funguje vyhľadávač, tým povrchnejšie a lenivejšie formulujeme zadávané otázky či hľadané obsahy. Už sa netreba pýtať, stačí len zadať kľúčové slová.

Internetové vyhľadávače sa usilujú postupne odstraňovať čo najviac bariér medzi užívateľom a hľadanou informáciou. To je to logické. Podľa britského autora má však tento trend aj negatívne dôsledky. Pretože práve priestor medzi otázkou a odpoveďou „je ten priestor, v ktorom žije naša zvedavosť“. Priestor, v ktorom spočíva záujem a zvedavosť v zmysle túžby po poznaní.

Miznutím tejto vzdialenosti sa stráca naša schopnosť pýtať sa a znižuje sa aj naša vôľa k námahe za vedomosťami a skutočným poznaním. Internet vzbudzuje ilúziu, že toho veľa vieme.

Okrem toho práve opačný pocit, t. j. pocit, že niečo nevieme, inšpiruje našu vôľu učiť sa, je hnacím motorom nášho úsilia za vedomosťami a poznaním. Práve ono úsilie je mimoriadne dôležité, tvrdí Ian Leslie. Nové poznanie si vyžaduje námahu. Máme však prirodzený sklon hľadať čo najschodnejšiu cestu k získaniu poznatkov a informácií. No čím ľahšie a rýchlejšie získavame odpovede, tým sú naše vedomosti plytšie a menej trvácne. Poznanie získané úsilím a duševnou námahou je omnoho trvalejšie.

Okrem toho, ako upozorňuje britský autor, „vzdialenosť medzi otázkou a odpoveďou je priestorom kreativity a napredovania“. Lenže psychologicky nás internet zbavuje aj potreby zapamätať si získané informácie. Načo si niečo pamätať, keď to okamžite nájdem na internete? Na tvorivé myslenie je nevyhnutné aj určité množstvo vedomostí a ich kvalita – nie však na internete, ale v našej hlave. Preto je mylné domnievať sa, že stačí, ak vieme, kde hľadať.

Internet má potenciál stať sa najväčším prostriedkom pre rozvíjanie nášho intelektu, ale iba vtedy, ak s ním budeme pracovať ako s doplnkom k nášmu hľadaniu, k našej schopnosti pýtať sa, a nie ako s náhradou nášho úsilia, upozorňuje Leslie. „Vo svete, ktorý sa topí v hotových odpovediach, je schopnosť klásť ťažké, niekedy až nezodpovedateľné otázky dôležitejšia než kedykoľvek predtým.“

Rovnako by sme si mali uvedomiť, že ľudské interakcie budú vždy zohrávať dôležitú rolu v získavaní vedomostí.

„Picasso mal čiastočne pravdu: počítače sú nanič bez ľudí so skutočnou túžbou po poznaní,“ konštatuje britský autor Ian Leslie.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs