O reálnej vine či nevine Pčolinského nevieme nič. Generálna prokuratúra nám neumožnila dozvedieť sa pravdu. Nenechala to na súdy, aby tie rozhodli. Údajné procesné chyby však ešte nič nehovoria o vine či nevine.
Ani trnkovské rozhodnutie generálnej prokuratúry neznamená, že si nemôžeme myslieť, že Pčolinského obvinenie bolo oprávnené. A že toto celé smrdí. Asi tak ako smrdeli viaceré rozhodnutia vo Ficových časoch. Vtedy Matovič a spol. vykrikovali o vyčistení Slovenska od mafie a korupcie. Skúška Ficom hovorí, že keby dnes vládol Fico a Matovič by bol v opozícii, už by kričal do megafónu o mafii, nakrúcal by videá o korupčnej bande a o ochrane „našich ľudí“.
Zrušiť obvinenie v hodine dvanástej si len ťažko možno vysvetliť inak ako ochranu „nášho človeka“. Niežeby sa v minulosti nediali procesné pochybenia (tie sa budú diať aj v budúcnosti), ale…
Žilinka mal šancu prinavrátiť generálnej prokuratúre vážnosť a dobré meno (aj napriek tomu, že už pri jeho menovaní boli pochybnosti, najmä, keď sa ukázalo, že Žilinka na verejnom vypočutí klamal). Už sa tak nestane.
Sťažovať si na Žilinku, pýtať si od neho vysvetlenie a byť z neho sklamaný je možné a je to namieste, no podstata je hlbšie. Žilinka len dokonáva obraz o charaktere koalície.
Toto všetko sa nezačalo dnes. Začalo sa to vtedy, keď Matovič kopal do všetkých naokolo a jediný nedotknuteľný bol Kollár (a Kotleba). Po voľbách už koaličné partnerstvo s Kollárom spoluurčovalo charakter tejto koalície.
Plagiátorské kauzy s cynickým a pokryteckým vystupovaním aktérov, pošliapanie vlastného vládneho programu hneď na začiatku existencie koalície, papalášstvo a v neposlednom rade spolitizovanie voľby generálneho prokurátora i špeciálneho dotvárali obraz o tejto vláde a jej charaktere.
Niektorí poslanci nám teraz budú hovoriť, že oni Žilinku nevolili. Aby prekryli tú hanbu, tú trápnosť, pociťovanú pachuť, z ktorej sa chcú vyviniť. Lenže k tej hanbe prispeli aj oni sami politickým akceptovaním toho všetkého, čo utváralo obraz a charakter tejto vlády a koalície.
Koalícia sa hrdila zmenou, inou politikou a napriek všetkému, čo jej bolo možné vytknúť, mala na to jedinečnú príležitosť. Vrátane šance pokračovať v reforme, ktorá vo Ficových časoch zamrzla a ktorá mohla a aj mala pokračovať od prvého dňa tejto koalície. Dnes už možno tušíme, prečo sa tak nestalo a prečo ministerka Kolíková s jej reformným úsilím niektorým tak vadí.
Všetky tie reči, sľuby a videá skončili oživovaním práve tých spôsobov, ktoré predtým kritizovali. No a dnes už aj ochranou „našich ľudí“.
Tieto rozhodnutia generálnej prokuratúry opäť podnecujú otázku, ako zmeniť niektoré veci, aby zlyhanie jednotlivca alebo jeho pochybné konanie neznamenalo aj zlyhanie systému. Najmä, keď ide o sféru spravodlivosti.
Čo a ako zmeniť, tomu sa hovorí reforma. V kontexte aktuálneho problému napríklad taká, ktorá generálnemu prokurátorovi už viac neumožní také konanie, ktoré teraz smrdí, nad ktorým krútime hlavou a ktoré sa môže kedykoľvek zopakovať pri tejto vládnej garnitúre alebo pri akejkoľvek nasledujúcej. Reforma, ktorá ukrojí z takej veľkej moci generálneho prokurátora, ktorá ho robí, povedané slovami JUDr. Jána Mazáka „neobmedzeným ´procesným šampiónom´, silnejším než celé trestné súdnictvo“.