Takúto víziu i hodnotovú rétoriku dnes v Európe bytostne potrebujeme

 

„Európska únia stojí na strane bieloruského ľudu“ – toto prehlásenie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej v Správe o stave Únie je dnes mimoriadne dôležitým signálom smerom k bieloruskej demokratickej opozícii. Rovnako dôležité je pripomenutie, že Európa musí zaujať „jasné a pohotové stanovisko“ k dianiu kdekoľvek, či už v Hongkongu, Moskve alebo v Minsku.

Správa o stave Európskej únie nepatrí medzi tie, na ktoré verejnosť čaká so záujmom. No najmä v časoch spochybňovania miery európskej integrácie, šírenia dezinformácií a euroskeptickej rétoriky či redukovanie sveta na priestor domáceho politického marketingu by malo byť úlohou zodpovedných politikov, médií aj samotných europoslancov podstatné body takýchto správ tlmočiť verejnosti.

Mnohí už od začiatku pandémie pripomínajú, že nový koronavírus nám ukazuje krehkosť a zraniteľnosť nášho sveta a života a že v tomto kontexte odkazuje aj na nutnosť riešenia inej krízy, a to krízy klimatickej. Je potešiteľné, že takýto kontext naznačila aj šéfa EK, čím potvrdila, že problémy i riešenia je treba vidieť v súvislostiach a nemožno ich zužovať na jeden výsek reality.

Správa poteší aj tých, ktorí volajú po zelenej transformácii či sprísnení cieľov v boji proti klimatickej zmene. Rétorika von der Leyenovej bezpochyby poteší aj tých, ktorí odmetajú národný egoizmus a európsku vzájomnosť a solidaritu považujú za jeden z kľúčových pilierov spoločného európskeho domu.

Správa však nepoteší tých, pre ktorých je únia len dojnou kravou. Úvaha, že pomoc má byť naviazaná na fungujúci právny štát, aby tak boli spoločné peniaze ochránené „pred podvodmi, korupciou a konfliktom záujmov“ je namieste. Ako aj odkaz, že „o tom sa nebude rokovať“. Von der Leyenová správne pripomína, že právny štát nie je abstraktný pojem, ale znamená záruky našich každodenných práv a slobôd.

Časť správy bude zrejme vyrušovať aj tých, ktorí presadzujú užšie vzťahy s Ruskom. Von der Leyenová im pripomína, že otrava Alexeja Navaľného „nie je ojedinelý čin“ a že „tieto praktiky sa nemenia – a nezmení ich ani žiadny plynovod.

Správa zrejme nepoteší ani tých, ktorých pripomínanie demokratických hodnôt a morálnych záväzkov vyrušuje a ktorí – ako napríklad Igor Matovič –  hodnotové témy považujú za plané kaviarenské reči.

Ak správa upozorňuje, že „musíme zvýšiť našu pripravenosť na krízy“, potom si len na okraj pripomeňme, že vláda Igora Matoviča v lete odpočívala a nevyužila čas na prípravu na druhú vlnu pandémie. Jej pripravenosť na túto etapu krízy je nulová, hoci mnohí odborníci na nutnosť prípravy upozorňovali už pred kulminačným bodom prvej vlny.

„Máme víziu, máme plán, máme investície,“ pripomína v Správe o stave Únie Ursula von der Leyenová. Dívajúc sa na slovenskú vládnu realitu a naozaj biedny plán, ktorý ani s privretými očami nemožno označiť za reformný, máme dosť dôvodov pochybovať, že Slovensko ponúkanú pomoc dokáže využiť. Otázkou tiež je, kedy konečne budeme u nás počuť o skutočných víziách a ambicióznych plánoch. Lebo vyhovárať sa už naozaj niet na čo.

Print Friendly
Marián Balázs