Pandémia koronavírusu, ktorá má už dnes množstvo obetí, „spustila toľko nepredvídateľných, paralelne prebiehajúcich procesov, že aj tie najracionálnejšie analýzy, modely a prognózy sú voči metafyzickému strachu bezmocné“, napísal poľský sociológ Andrzej Zybertowicz, docent na torunskej Univerzite Mikuláša Kopernika. Zybertowicz je tiež poradcom poľského prezidenta Andrzeja Dudu. V článku na poľskom portáli W polityce konštatuje, že vírus, ktorý voľným okom nevidíme, priniesol taký „globálny šok, aký sme si donedávna nevedeli ani len predstaviť“.
V tejto situácii sa môže stať, že miera nevyhnutných opatrení a adaptačných procesov (stav núdze, prerušenie sociálnych kontaktov, rozhodnutia s dosahom na ekonomiku atď.) prekročí schopnosť sociálneho systému prispôsobiť sa. Napríklad služby (vrátane zdravotníctva a dopravy) už teraz nie je možné poskytovať na takej úrovni, resp. v takej miere, na akú sme boli zvyknutí. „Ťažkostiam sa nevyhneme, no môžeme ich aspoň zmierniť či urobiť ich ľudsky prijateľnejšími.“
Ocitli sme sa v situácii, keď každý z nás – jednotlivci i firmy, spoločnosti a organizácie – musí zredukovať svoje fungovanie či doterajšiu komplexnosť svojej každodennej existencie. Poľský sociológ sa nazdáva sa, že na zvládnutie tejto krízy nám môže pomôcť, ak si uvedomíme prichádzajúce výzvy a pripomenieme si niektoré skutočnosti. Napríklad, že ľudský svet bez kríz, konfliktov či nerovností nie je možný, no môžeme ich zmierňovať. Alebo, že napriek obrovskému pokroku vedy a techniky nemáme všetko vo svojej moci a neraz sme dokonca až bezmocní. Dnes napríklad vieme, že potrvá dlhší čas, kým bude vakcína proti novému koronavírusu všeobecne dostupná, pričom pandémii dovtedy podľahnú ďalší ľudia.
„Spoločnosť, kultúra a hospodárstvo sú spojené nádoby. Destabilizácia jednej má dopad na tie ďalšie.“ Toto síce vieme, no ako pripomína poľský sociológ, nevieme, ako to presne funguje a v realite navyše často dochádza aj k nepredvídateľným dôsledkom.
Proces prispôsobenia sa každej novej situácii si vyžaduje čas. O to viac v situácii, akú zažívame dnes. Prirodzene, stanú sa aj chyby a vznikajú aj nezamýšľané dôsledky. „Tomu sa jednoducho nedá vyhnúť,“ upozorňuje poľský sociológ. Zároveň si to vyžiada svoju daň. „Budeme za to musieť platiť, a to nielen v zmysle finančnom, ale aj našimi nádejami, snami či duševným utrpením.“
Podľa poľského sociológa by sme si mali tiež uvedomiť, že nie všetko, na čo sme boli doposiaľ zvyknutí, naozaj potrebujeme. Toto je čas „prehodnotiť naše vlastné potreby“.
Táto nová situácia prináša tiež výzvu znovu objaviť niektoré zabudnuté pojmy, ako zodpovednosť, povinnosť, či sebakontrola. Podľa Zybertowicza sa potrebujeme vrátiť aj k niektorým starým čnostiam, ako sú pokora, statočnosť či porozumenie. Pretože „bez pokory nedokážeme skutočne rozumieť ani svetu ani sebe“, „bez statočnosti sa nedokážeme popasovať s ťažkosťami“, ktoré nám táto situácia prináša a „bez porozumenia a veľkorysosti nedokážeme vedľa seba žiť“.