Toto už nie sú nedorozumenia, ale politický a komunikačný chaos

 
Keď koncom marca minister školstva hovoril, popravde trochu nešikovne, o otvorení školských jedální (na uvarenia stravy a jej rozvoz dôchodcom), premiér Matovič v statuse na facebooku napísal, že najprv si myslel, že deti budú chodiť na obedy a až potom sa dozvedel, že nejde o žiadnu „sabotáž tvrdých hygienických opatrení“.

Odhliadnime od toho, že v takej vážnej situácii by premiér mal vedieť o každom rozhodnutí vlády či ministrov a podobné kroky by mali byť súčasťou spoločne konzultovaného a koordinovaného postupu. V takej hektickej dobe sa môže stať, že premiér niečomu hneď neporozumie správne. Avšak žiadny normálnejší premiér by sa po vyjasnení veci s ministrom nevyjadroval verejne spôsobom, ktorý vytvára pocit, že komunikácia vo vláde je amatérska a chaotická.

Začiatkom apríla minister vnútra v televízii TA3 povedal, že policajti budú (v rámci opatrení pred Veľkou nocou) na hraniciach okresov „kontrolovať každé jedno auto“. Keď sa potom na diaľnici pred hlavným mestom tvorili obrovské kolóny, čo spôsobilo problémy najmä pre tých, čo šli do práce, Matovič napísal status, že „kontroly mali byť námatkové“. Hoci dva dni predtým sa minister vnútra vyjadril jednoznačne a premiér mal dostatok času a možností s ministrom vec konzultovať, zjavne tak neurobil. Premiér dokonca obvinil policajtov, že sa im to trochu vymklo z rúk, neváhal paranoidne hovoriť o sabotáži a celý problém hodil na policajného šéfa Lučanského.

Aby toho nebolo málo, Richard Sulík napísal na sociálnej sieti, že sa nevie premiérovi dovolať. To fakt má takto vyzerať komunikácia medzi členmi vlády?

Nechajme teraz bokom niekoľko ďalších situácií s podobným chaosom vo vyjadreniach i komunikácii vrátane chaosu okolo čestného vyhlásenia o bezinfekčnosti a pripomeňme si aspoň situáciu spred niekoľkých dní.

Premiér najprv v priamom prenose vymenúval, kto bude odmenený za mimoriadne nasadenie v prvej vlne pandémie: zdravotné sestry, lekári, policajti v nasadení atď. Keď potom znovu vymenoval profesie, lekárov už nespomenul. Keď sa ho neskôr médiá pýtali na lekárov, povedal: „Pokiaľ si dobre pamätám, lekárov som neavizoval.“ A to sa ešte dušoval, že si „dával dosť pozor na jazyk“.

Navyše minister vnútra mu musel telefonovať, že pri vymenúvaní profesií zabudol na hasičov. Po verejnom tlaku opravoval svoje vyjadrenie, no zároveň zrejme klamal, keď tvrdil, že si myslel, že lekári budú odmenení v rámci osobitného balíka ďalších profesií. Vraj nastalo nedorozumenie medzi ním a ministrom zdravotníctva.

Takže ďalšie nedorozumenie. Raz s ministrom školstva, potom s ministrom vnútra, teraz s ministrom zdravotníctva. S kým to bude najbližšie?

Pritom by stačilo poznamenať si aspoň na papier, na čom sa vláda uzniesla, prípadne na čom sa premiér s tým ktorým ministrom dohodli. Na úrade vlády nemajú pero a papier? Alebo nik nie je schopný premiérovi spísať dohodnuté závery? Alebo to majú všetci naozaj tam, kde má premiér všetkých svojich kritikov, teda, s prepáčením za citovaný výraz, „na háku“?

Keď bude premiér v budúcnosti prezentovať rozhodnutia vlády, závery rokovaní alebo nejaké opatrenia, ako mu máme veriť, že to už nebude chaos ani nedorozumenie, ale hovorí to, čo je naozaj reálne?

Pred časom sme sa ocitli v neľahkej situácii, na ktorú nik nebol pripravený, no ktorá testuje politické schopnosti i komunikačné zručnosti. Pred tým treba mať rešpekt a v niektorých situáciách treba mať pochopenie aj pre chyby a nedorozumenia a byť veľkorysý. No miera pochopenia, veľkorysosti a rešpektu sa odvíja od spôsobu, ako sa k takýmto situáciám dokážu postaviť samotní politici, v našom prípade najmä premiér Igor Matovič.

 

Print Friendly
Marián Balázs