Donald Trump si za členov svojho kabinetu vybral viacerých ľudí s nezvyčajnými väzbami na Rusko. Už tento fakt naznačuje mnohé. No podľa známej novinárky Mashy Gessenovej, autorky knihy o ruskom prezidentovi Muž bez tváre, Trumpa s Putinom najviac spája ich „podobný prístup k riadeniu štátu“.
Trump už v kampani vyjadril svoj obdiv k Putinovmu spôsobu vládnutia, k tomu, ako „veľmi silne ovláda svoju krajinu“. Gessenová v článku pre New York Review of Books upozorňuje, že Trump tým prezradil veľa o tom, ako si predstavuje vykonávanie prezidentskej funkcie, a teda, že je presvedčený, že efektivita politiky sa meria podľa miery ovládnutia krajiny.
Gessenová vymenúva niekoľko Trumpových čŕt, ktoré sú veľmi podobné Putinovmu štýlu vládnutia. Trump i Putin „klamú rovnakým spôsobom a s rovnakým cieľom: otvorene, aby presadili moc nad pravdu“. Obaja hovoria, čo a ako sa im hodí, s ohľadom na moc a bez ohľadu na fakty.
Jazyk, aký Trump i Putin používajú, neslúži na komunikovanie faktov alebo názorov, ale na komunikovanie moci. Na faktoch, na pravde ani na jazyku nezáleží. Jediné, na čom záleží, je moc.
Hoci si Trump nemôže dovoliť také extrémne ovládnutie a obmedzenie médií, aké si v Rusku presadil Putin, voči kritickým novinárom aj on reaguje veľmi popudlivo.
Na základe toho, ako sa už Trump stihol prejaviť, sa Gessenová nazdáva, že v Spojených štátoch zrejme vznikne „kultúra protekcionárstva a vyhýbania sa zodpovednosti“, podobne ako je to už roky v Rusku. V charakteristike štátu, ktorý Putin vybudoval, Gessenová cituje maďarského sociológa Bálinta Magyara, ktorý Putinov štát nazval mafiánskym štátom, ktorý ruský prezident riadi ako patriarcha rodinu.
Putin aj Trump sa dostali k moci napriek svojej nekvalifikovanosti. Stierajú hranicu medzi svojou osobou a štátom. Putin označuje kritikov svojej politiky za nepriateľov štátu. Podobný mentálny svet sa podľa známej novinárky črtá aj u Trumpa.
Snaha čo najviac ovládnuť krajinu, mocenská politika, demagógia na úkor pravdy a faktov, vulgarizovanie a nacionalizovanie politiky, výpady proti novinárom, kultúra protekcionárstva a vyhýbanie sa zodpovednosti, označovanie kritikov za neprajníkov a nepriateľov štátu a tak ďalej – nie sú to až priveľmi známe črty aj tu a teraz, u nás na Slovensku?
Rizikom je, že keď sa takéto spôsoby ukážu ako úspešné, môžu inšpirovať aj ďalších, aby si ich osvojili. Na Slovensku si už, žiaľ, vieme predstaviť, aký svet sa tak pred nami črtá: svet, v ktorom víťazia záujmy nad prioritami a riešeniami, neznášanlivosť nad ľudskosťou, arogancia nad úctou, nacionalizmus nad otvorenou spoločnosťou, hľadanie nepriateľa nad porozumením. Naozaj chceme svet, v ktorom sa čoraz menej ľudí bude cítiť dobre?
Aj preto bude dôležité, aby v najbližších mesiacoch a rokoch Európa ukázala (vrátane voličov u nás), že túto putinizáciu i trumpizáciu politiky odmieta zdieľať, že takéto prístupy sú jej cudzie a sú anomáliou, nie inšpiráciou.
(Aktuálne.sk 16. 12. 2016)