Ako „umiernený“ komunista Colotka vyhodil zo školy študenta so zlým kádrovým profilom

 
Colotkovu zodpovednosť za zločiny komunistického režimu nemožno relativizovať mýtom o jeho umiernenosti.

Relativizovanie zločinov komunistického režimu a zodpovednosti ich aktérov by nemalo viesť k poľaveniu v úsilí mnohých predkladať smutné príbehy z totalitných čias a poukazovať na zločiny vtedajšieho režimu. Zároveň tak nastavovať zrkadlo aj takým absurdnostiam, ako bolo napríklad ocenenie bývalého predsedu slovenskej komunistickej vlády Petra Colotku od Právnickej fakulty UK vedenej dekanom Eduardom Burdom v októbri 2016. (Stojí za zmienku, že Zuzana Čaputová spolu so sudkyňou Katarínou Javorčíkovou a advokátom Petrom Kubinom ocenenie vrátili so zdôvodnením, že ho nemôžu prijať „v situácii, keď toto isté ocenenie bolo pri tej istej príležitosti udelené a odovzdané aj osobám, ktoré boli aktívnymi a významnými reprezentantmi štátnej moci počas mimoriadne kontroverzných období moderných dejín Slovenska – komunizmu a mečiarizmu“.)

V súvislosti s úmrtím Petra Colotku si pripomeňme aspoň jeden príbeh, ktorý demaskuje Colotkovu auru umierneného komunistu. Príbeh, ktorý sa znovu vynoril zo zabudnutia aj vďaka uvedenému škandalóznemu postoju Právnickej fakulty UK a jej dekana.

Dňa 14. januára 1958 si disciplinárna komisia Právnickej fakulty UK predvolala študenta piateho ročníka Flimmela, aby mu oznámila, že ho vylučuje zo štúdia na právnickej fakulte. Z politických dôvodov. Predsedom komisie bol vtedy súdruh Peter Colotka. Do ukončenia štúdia zostával Flimmelovi už len posledný semester.

Podľa zápisnice z disciplinárnej komisie mu oznámili, že roku 1952 „ste boli prijatý len na základe nesprávnych kladných posudkov a tiež hlavne tej skutočnosti, že ste neuviedli do dotazníka, že otec vlastní 0,5 ha pôdy, neuviedli ste jeho politickú stránku, čím ste zatajili vedome významné kádrové skutočnosti“. Komisia mu tiež vyčítala, že počas revolúcie roku 1956 v Maďarsku sa neprejavoval pozitívne vo vzťahu k socialistickému zriadeniu.

Flimmelov otec bol členom Demokratickej strany a do februára 1948 bol predsedom Okresného národného výboru v Prievidzi. Pred zoštátnením vlastnil pomocnú tehelňu v obci Brezany. Komunistický režim ho označil za kulaka a kapitalistu-vykorisťovateľa.

Vylúčenie študenta Flimmela komisia zdôvodnila tiež tým, že v životopise „zakrýva triedny profil svojich rodičov, jednak zamlčuje ich celkovú politickú činnosť, najmä kontrarevolučný postoj svojho otca vo februári v roku 1948“.

„Ja som prišiel pred disciplinárnu komisiu obhajovať svoju česť a jednak česť svojho otca a celej svojej rodiny,“ reagoval Flimmel. Po týchto slovách sa mladý študent rozplakal. Komisia v zápisnici uviedla, že sa snažil „nesprávne obhajovať profil a politický zástoj svojho otca“.

V komisii, ktorá Flimmela vylúčila, bol popri Colotkovi napríklad aj zástupca komunistickej mládežníckej organizácie ČSM Milan Čič, ktorý bol v tom čase dokonca Flimmelovým spolužiakom. V komisii bol aj Karol Plank, ktorému v januári 2006 prezident Ivan Gašparovič udelil vysoké štátne vyznamenanie.

Colotka bol zodpovedný za čistky na právnickej fakulte a potom ako predseda slovenskej komunistickej vlády aj za politické čistky vôbec. O čistkách v štátnych orgánoch informuje napríklad Uznesenie Vlády SSR z 3. marca 1971. A nesporná je aj jeho politická i morálna zodpovednosť za vražedné streľby na hraniciach.

V čase politického uvoľnenia Colotka zo začiatku podporoval Dubčeka, no po okupácii už stál na strane tvrdých normalizátorov na čele s Gustávom Husákom. To len dosvedčuje, že bol komunistickým karieristom, ktorý sa vždy pridal k tej skupine, ktorá práve mala moc, a participoval na tejto moci a jej konaní. Colotka síce nebol komunista Biľakovho typu, je (resp. bol) však politicky i morálne zodpovedný za zločiny komunistického režimu: od čistiek na Právnickej fakulte cez politické čistky vôbec až po streľbu a vraždy na hraniciach.

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs