Partajníctvo znamená, že voliči, členovia či poslanci nejakej politickej strany ochotne prehliadajú alebo ospravedlňujú aj také prešľapy a spôsoby komunikácie a správania svojich lídrov, za ktoré politikov iných strán otvorene kritizujú.
Pred vzostupom takéhoto partajníctva pred časom varoval napríklad harvardský profesor práva a niekdajší člen Obamovej administratívy Cass Sunstein. Vyjadril tiež obavu, že internet a sociálne siete čoraz viac uzatvárajú ľudí do ich vlastného názorového sveta a takéto sklony ešte viac posilňujú.
Podľa ďalšieho popredného amerického profesora práva Ilyu Somina, autora knihy Demokracia a politická neznalosť je tento trend znepokojujúci najmä z dvoch dôvodov. Po prvé posilňuje tendenciu automaticky odmietať myšlienky či návrhy politických súperov, čo napokon vedie k odmietaniu dialógu. Po druhé vedie k dlhodobému ospravedlňovaniu neprípustného vystupovania predstaviteľov vlastnej strany. Takíto ľudia sú ochotní vyjadriť podporu svojmu lídrovi aj pri takých jeho prešľapoch a spôsoboch, ktoré u iných rázne kritizujú. Toto všetko napokon vedie k prehlbovaniu politickej polarizácie a nevraživosti.
Reflexia odlišného názoru vyžaduje čas i úsilie myslenia a neraz spôsobuje emočné nepohodlie. Je emočne, citovo oveľa pohodlnejšie a uspokojujúcejšie zaujať postoj ochrany vlastnej skupiny a kolektívnej, ideologickej či politickej identity a stotožniť sa s potvrdzujúcimi názormi. To potom posilňuje ignorovanie aj oprávnenej kritiky, ba dokonca vedie k stotožneniu kritiky a odlišných názorov s útokmi a znemožňuje konštruktívnu diskusiu a riešenie problémov. Nehovoriac o tom, že keď sa do myslenia vkradne pocit, že sú to útoky neprajníkov, ako odpoveď vzrastá bojovná nevraživosť voči druhým.
Profesor Somin už dávnejšie upozornil, že trend rastúcej politickej polarizácie, trend nevraživosti, prehlbujúcej sa politickej neinformovanosti, či výlučného potvrdzovania svojich názorov má napokon vážny negatívny dopad na demokraciu.
V našom slovenskom kontexte sme práve svedkami takéhoto nekritického a vyhroteného partajníctva, keď po toľkých prešľapoch a neakceptovateľných spôsoboch vystupovania a komunikácie premiéra doma i v zahraničí, no najmä v situácii hlbokej vládnej krízy a evidentnej neschopnosti riadiť krajinu mu jeho poslanci spôsobom kolektívneho blúznenia (žiadalo by sa povedať, že až sektársky) vyjadrujú podporu. Na rozdiel od príčetnejšej časti koalície nevidia dôvod na jeho výmenu. To už nie je lojalita, ale sektárska (no dobre, tak partajnícka) zaslepenosť.
Takéto nekritické partajníctvo prehlbuje krízu a znemožňuje vecnú diskusiu a konštruktívne riešenie naliehavých problémov. V situácii pandémie a zároveň vážnej vládnej krízy, rozkladu vlády a znefunkčnenia štátu je to v konečnom dôsledku hazard s krajinou, so zdravým občanov i s poslednými zvyškami dôvery.