Vláda očkovaciu kampaň vrátane informačnej kampane zanedbala. Všetko nechala na náhodu a tá nevyšla. Teraz je to už len bezradné čakanie na zázrak.
Kiežby sa ten zázrak stal. Ešteže je možnosť očkovať v ambulanciách či v zopár mobilných očkovacích centrách. Tieto možnosti sa mali umožniť už dávno, nie až teraz, keď je situácia kritická. No lepšie teraz ako vôbec. Treba poďakovať tým, ktorí organizujú takéto centrá a tiež lekárkam a lekárom, ktorí vo svojich ambulanciách ponúkajú možnosť očkovania a pritom ešte aj suplujú nulovú kampaň štátu.
Na druhej strane je pravda, že väčšinu tých, čo žijú vo svojom postfaktickom svete, čo rezignovali na fakty a očkovanie odmietajú, lebo majú svoju pravdu a neveria rešpektovaným odborníkom a ich argumentom, žiadna kampaň nepresvedčí. Kto nechce hľadať dôveryhodné odpovede alebo na to jednoducho nemá rozumovú kapacitu, bude sa riadiť dezinformačnými webmi, konšpirátormi či nezmyslami, ktoré sa mu núkajú na sociálnych sieťach.
Stačí chcieť a mať aspoň základnú kapacitu. Nie je problém zistiť si odborné argumenty a dôvody v prospech očkovania. Od začiatku pandémie sa o nich písalo a hovorilo v relevantných médiách dostatočne na to, aby si každý, kto chcel, tieto informácie, vysvetlenia a argumenty našiel. Kto chcel, mohol výhody očkovania už dávno pochopiť. Alebo aspoň dôverovať rešpektovaným autoritám a odborníkom. Kto však neuznáva autority, nebude ich uznávať ani vtedy, keď reálne ide o zdravie a o život.
Iste nemožno hádzať do jedného vreca antivaxerov, pre ktorých je to už protestná póza a nová kolektívna identita, s tými, ktorí majú len normálne ľudské obavy. Obavám možno rozumieť, pre tie treba mať pochopenie. Avšak každý, kto má obavu a neistotu, by mal o tom komunikovať a konzultovať so svojim lekárom. (Áno, aj medzi lekármi sú takí, čo odmietajú očkovanie, ale možno predpokladať, že takých je nepatrný počet.) Ak niekto váha, ak má strach či obavu, je to ľudsky pochopiteľné, no práve preto by mal o tom hovoriť s tými, ktorí sú povolaní veci vysvetliť, lebo je to ich profesia a odborná zdatnosť. Zostávať vo svojich obavách a neistotách nič nerieši.
Bezpochyby aj viacerí spomedzi zaočkovaných mali nejaké obavy. Niekto viac, niekto menej. Je to pre nás nová situácia, niečo nové, s čím sme ešte nemali priamu osobnú skúsenosť.
Kto však nevie alebo nechce pochopiť základné veci, tomu ťažko niečo vysvetliť. Potom by však mal znášať dôsledky. Štát reprezentovaný vládou by na to mal mať odvahu. Štát, ktorého úlohou je aj starosť o verejné zdravie, by mal dať takýmto ľuďom jasne najavo dôsledky ich rozhodnutia, a to v podobe prísnejších pravidiel, resp. prísnych obmedzení. Nezodpovední jedinci nás nemôžu vydierať. Nuž a ponúkať finančné benefity je choré.
Tých, čo odmietajú fakty a neveria odborníkom, žiadna lotéria, žiadny bonus ani žiadna kampaň nepresvedčí. Lebo už je to ich póza, kolektívna identita a akýsi sociálny status, na ktorý sú hrdí a vzájomne sa v ňom posilňujú. Preto už dávno malo byť povinnosťou vlády spustiť širokú informačnú kampaň zameranú najmä na tých, ktorí úprimne váhajú a majú obavy. Už dávno mala mať vláda k dispozícii relevantné prieskumy a zodpovedajúc výsledkom zamerať osvetu. Namiesto vymýšľania hlúpostí a púšťania peňazí hore komínom.
Pri takejto nízkej miere zaočkovania už dávno mala vláda (alebo aspoň niektorí ministri, napr. minister školstva či minister zdravotníctva) otvoriť otázku povinného očkovania vybraných profesií. Mala by mať na to odvahu. To je však už ďalšia téma.