Podľa zákona je úlohou Ústavu pamäti národa najmä „vykonávať úplné a nestranné hodnotenie doby neslobody,“ taktiež „zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania a ich činnosti, dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov,“ ako aj „systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vzťahujúcich sa na dobu neslobody“. Je slovenskou realitou, že litera zákona nie je až taká dôležitá ako jej vhodná interpretácia, že idey nie sú až také dôležité ako moc, ktorá si s nimi vie poradiť. A tiež je zrejmé, že medzi poslaním a úlohou ÚPN na jednej strane a mentálnou výbavou a životným príbehom dnešných ľudí moci je neprekonateľná priepasť.
Hoci sa premiérovi nemusí páčiť tvrdenie, že nám vládnu boľševici, ešte to neznamená, že to nemôže byť pravda. Modifikovaný boľševizmus sa k nám prihovára z nejedného politického kroku, výroku i zákona. Popri tlačovom zákone zatiaľ asi najväčším dôkazom, že nám vládnu ľudia minulosti, je snaha atakovať ústav, ktorý bol zavŕšením celoživotného úsilia niekdajšieho disidenta Jána Langoša. Ústav, o ktorý sa pričinil, im siaha hlboko do svedomia. Ba možno ešte omnoho hlbšie, než sa zatiaľ nazdávame. A tak zverejnenie dokumentov hovoriacich o zlodejskej minulosti šéfa národniarov bolo začiatkom otvorenej vendety, v ktorej dnešní mocní našli spoločný cieľ.
Nepríjemná minulosť ľudí, ktorí dúfali, že bude ututlaná a utajená, trčí z dokumentov ÚPN až priveľmi. Lenže obete majú právo vedieť, kto, ako a prečo stojí za ich bolestivým príbehom. A verejnosť má právo vedieť o svojich dejinách, o príbehoch bolestí a zničených životov i o ľuďoch, ktorí vytvárali tragédie na príkaz zhora. A tiež o ľuďoch, ktorí dnes majú vplyv, moc, peniaze a postavenie (na ktoromkoľvek mieste v spoločnosti, nielen v politike) a svoju bezcharakternosť šikovne preniesli z minulosti do prítomnosti, ba práve na tej minulej postavili svoj súčasný vplyv. A nie je to len o politikoch, ale aj o mimoriadne vplyvných ľuďoch ako napríklad bývalý dôstojník ŠtB Juraj Široký. Alebo aj o tých, čo sú namočení v niektorých vážnych a tragických prípadoch, ako je vražda kňaza Štefana Poláka, či kauza Cervanová.
Niekdajší klienti komunizmu sa so svojou mentálnou výbavou, potrebami a očakávaniami pred časom iba presunuli pred iným stánok. Tiene minulosti sa preplietajú s tieňmi prítomnosti. Zdravé fungovanie spoločnosti je preto už dlhodobo vážne naštrbené.
Snaha všemožne atakovať ústav pamäti je jednoducho snahou zničiť, či vytesniť pamäť. Pred zasahovaním do činnosti ÚPN a pred snahou celkom ho ochromiť ho treba aj naďalej bedlivo chrániť.
(SME, 13. 5. 2008)