Keď Peter Pellegrini oznamoval založenie strany Hlas, mal to najlepšie načasované. Odkrývali sa kauzy ľudí blízkych Smeru a prepojenia špičiek strany na osoby dnes obvinené z rôznych trestných činov. Zároveň tu bola vládna kríza a tiež chaos, nekoncepčné riešenia, hádky vo vládnej koalícii, deštruktívne a nedôstojného správanie premiéra Igora Matoviča atď.
Tematická i personálna vyprázdnenosť Hlasu
Niet lepšej situácie na vznik novej opozičnej strany, hoci aj preklopenej z tej pôvodnej, ktorá v danom čase prichádza o kredit aj medzi svojimi voličmi. Pellegrini však okrem smeráckych kádrov nepredstavil žiadne nové mená ani novú tému. Opakoval sociálne znejúce populistické frázy a prázdne klišé, ktoré si so svojou skupinkou priniesol zo Smeru. Niekdajšie smerácke kádre a staré obsahové témy prevzaté od Smeru voličom i členom Smeru odkazovali: sme to stále my, ale očistení od toxického Fica. Tematická i personálna vyprázdnenosť Smeru aj Hlasu je nápadne podobná. Lenže Pellegrini dobre vedel, že pre začiatok stačí.
Zhruba po roku Hlas vykazoval v prieskumoch okolo dvadsať percent. Tie neboli výsledkom personálne a programovo zaujímavej ponuky, ale postupného presunu časti členov i voličov Smeru-SD.
Dobre, z Dobrej voľby sem neskôr prišla Zuzana Dolinková, bývalá riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov, ktorá by ako jediná z tejto partičky mohla byť akceptovateľná.
Hlas dodnes nepriniesol žiadnu novú tému, ani predstavu o reformách a neukázal nič, čím by zaujal a čím by sa líšil od Smeru. Pragmaticky vyčkáva a kritizuje vládu. Pellegrini vie, že jeho strana sa od Smeru nemôže príliš líšiť, lebo by prišiel o voličov, ktorých odtiaľ zobral.
Takýmto stranám kauzy neuškodia
Kým Fico sa posunul viac k extrému, kde by ešte mohol nájsť voličov, Pellegrini týmto smerom našľapuje síce opatrnejšie, ale predsa. Napokon nikdy sa nedištancoval od vyjadrení Roberta Fica, ktoré sa už prelínali s extrémom a konšpiračno-dezinfoscénou.
Túto blízkosť s Ficom predseda Hlasu ukázal aj v súvislosti s očkovaním. Stále len vyčkával, nevyzýval k očkovaniu.
Pellegrinimu neuškodili ani kauzy ľudí z prostredia Smeru, rovnako ako neuškodili ani Ficovi. Lebo obaja majú presne ten typ voličov, ktorým niečo také nevadí. A ak predsa, tak je to zatiaľ len nepatrný počet. Nepretržitá kritika vládnej koalície napokon pomáha marketingovo zakryť prepojenie s toxickým prostredím a odpútať pozornosť.
Karty pre Smer i Hlas
Ak niektorí komentujú napríklad dnešné percentá Smeru ako výsledok toho, ťe Fico je stále na očiach, je to len časť pravdy. To kľúčové je, že on i Pellegrini presne oslovujú svoje publikum, hovoria k nemu a akoby za neho. Naproti tomu strany vládnej koalície nedokážu oslovovať vlastných voličov, nedokážu sa postaviť na ich stranu a brániť ich záujmy. Trasú sa, aby neprišli o percentá a nepochopiteľne poškuľujú po antisystémovom prostredí, kde iluzórne dúfajú niečo získať.
Ak sa dnes začína hovoriť, že budúca vláda nebude možná bez Hlasu (dodajme však, že voľby sú stále relatívne ďaleko a môžu priniesť aj nečakané zvraty) , treba hneď dodať, že nie natoľko zásluhou tejto, ale najmä vďaka správaniu sa vládnej koalície, ktorej charakter udáva Matovič so svojim nedôstojnosťami a ktorá si hlúpo necháva vnucovať témy od Fica i Pellegriniho.
Koalícia znovu a znovu nabíja Smeru a Hlasu. Situácia okolo obrannej zmluvy s USA ako príklad neschopnej a zbabranej komunikácie, vajatania a roztrasenia sa, to opäť len dokazuje.