Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva, ktorý bol v úrade v rokoch 2003-2011, bol v krajine veľmi obľúbený. Nazývali ho jednoducho Lula. Sympatie si získal aj tým, že na rozdiel od väčšiny politických elít pochádzal z chudobnejších kruhov. Počas jeho dvoch funkčných období krajina zažila značný ekonomický rast a vládna politika sa výrazne zameriavala na riešenie sociálne problémov. Lula sa stal politickou ikonou.
Avšak dnes je už všetko inak. Odkrytá pravda o pozadí jeho vládnutia rúca obraz ikony i obraz o sociálnosti ľavicového lídra. Ako uviedol denník The Washington Post, niekdajší brazílsky prezident je obvinený z korupcie a prania špinavých peňazí prostredníctvom štátnej ropnej spoločnosti Petrobras. Čelí tiež obvineniam kvôli prepojeniu na istú stavebnú firmu s podobnými korupčnými a podvodnými praktikami.
Lula má stále svojich sympatizantov, ktorých jeho pevné vodcovstvo a rétorika o sociálnej politike očarili natoľko, že sa svojej ikony tak skoro nevzdajú. Podstatné je však to, že už aj v takých krajinách ako Brazília je možné stíhať korupciu, podvody a nekalé praktiky na najvyšších miestach.
A tak kým civilizovanejší svet nachádza spôsoby ako uplatniť právo a spravodlivosť bez ohľadu na osoby a obsadenie, Slovensko sa za triumvirátu Fico-Danko-Bugár uberá cestou oživovania podstaty mečiarizmu, cestou návratu do 90. rokov minulého storočia. Útoky na prezidenta za jeho demokratické postoje, umlčanie vyšetrovateľa, ktorý vyšetroval pozadie Kaliňákovho biznisu, krytie podozrivých aktivít podnikateľa prepojeného so špičkami Smeru, nevyšetrovanie kauzy balenia peňazí do alobalu atď atď.
Daniel Lipšic je údajne obvinený z porušenia bankového tajomstva, no Robert Fico za porušenie daňového tajomstva obvinený nie je. Polícia zjavne pracuje selektívne – výlučne proti nepohodlným kritikom vlády. To nie je nič iné než nastoľovanie praktík policajného štátu. Jedna z podôb návratu do čias mečiarizmu, jedna z podôb posunu vládnej politiky bližšie k Moskve či Bielorusku než k demokratickému svetu. A neutešujme sa, prosím, tým, že dnes sa už prezidentské deti neunášajú a svedkovia sa nevraždia.
Vyzvať stranu Most-Híd, aby bránila demokraciu, je naivné v tom, že strana, ktorá ochotne vládne so Smerom, môže brániť demokraciu akurát tak v apologetických listoch svojho predsedu. Nie však v politickom partnerstve so stranou, ktorá demokratické pravidlá likviduje. Či sa to už predstaviteľom strany Most-Híd páči alebo nie, stávajú sa spoluzodpovednými za likvidovanie pravidiel demokracie. A kým počúvame reči o údajnom boji proti extrémizmu, polícia a prokuratúra zmietnutím Mazurekovej kauzy zo stola legitimizujú popieranie či spochybňovanie holokaustu a vôbec zločinov režimu založeného na fašistickej ideológii.
To, čo sa dnes deje na Slovensku, je vskutku veľmi zlé. Nie je to výkrik naivných intelektuálov ani kaviarenských demokratov. Je to realita a ak sa tento negatívny vývoj zásadne nezmení, dôsledky môžu byť omnoho vážnejšie, než sa dnes zdá.
(Aktuálne.sk 25. 10. 2016)