Volanie po slušnom Slovensku sa týka aj opozície

 
V podobnej situácii, akú už niekoľko týždňov zažívame na Slovensku, by sa dalo predpokladať, že preferencie demokratickej opozície budú rásť. No aj napriek masovým protestom, kritike vlády a demisii premiéra jej percentá nerastú.

Zdá sa, že voliči odchádzajúci od vládnych strán, prechádzajú medzi nevoličov. Tento trend sa pri dynamike vývoja môže kedykoľvek zmeniť, no nateraz sa to javí takto.

Ani tento varovný signál zjavne nedokáže primäť lídrov demokratickej opozície k zamysleniu a zmene prístupu. Môže sa dokonca stať, že pre čoraz menej akceptovateľný spôsob ich vystupovania nastane zvláštna situácia: neprijateľnosť tejto vlády, no rovnako neprijateľnosť demokratickej opozície. Občania vedia, čo nechcú, no pri pohľade na tých, čo sa pasujú za alternatívu, zostávajú v rozpakoch.

Ukazuje sa, že ani v súčasnej situácii nedokážu demokratické strany parlamentnej i mimoparlamentnej opozície spolupracovať a ponúknuť jasnú programovú, hodnotovú a personálnu alternatívu, perspektívnu aj z hľadiska spoločného postupu v dnešných krušných časoch a spoločnej realizácie po najbližších voľbách. Namiesto toho vzájomné animozity, rozhádanosť, žiadny spoločný postup, rozpačité tlačovky a nevkusné verejné vyjadrenia. Vôbec nič, čo by predznamenalo zmysluplnú a perspektívnu alternatívu. Táto črta sprevádza lídrov opozície už niekoľko rokov a nič nenasvedčuje tomu, že by boli schopní na tom niečo zmeniť.

Subjektívne si zredukovať výzvu na slušné Slovensko výlučne na výmenu vlády, je scestné. Zdá sa však, že lídri demokratickej opozície si to takto vyložili, no v takom prípade sa môžu dočkať sklamania. Výzva za slušné Slovensko sa týka aj ich vystupovania a správania sa v politike. Počítať s tým, že hlasy protestujúce proti vláde budú automaticky ich, je fatálny omyl.

Vystupovanie lídrov opozície je až pričasto rovnako nevkusné ako vystupovanie tých, ktorých kritizujú. Mimochodom, Matovič svojím statusom k Paškovmu úmrtiu opäť ukázal, že nemá žiadne zábrany a lekcie zo slušnosti by potreboval aj on. A nie je to prvý raz, čo svojimi vyjadreniami vyvoláva v slušných ľuďoch zhrozenie. Tentoraz to však už aj Karola Lovaša primälo napísať, že tohto typu ľudí sa desí, lebo sú rovnako nebezpeční, ako tí, na ktorých radi ukazujú prstom. S tým možno iba súhlasiť.

Naším dnešným problémom je najmä organizované vykrádanie štátu, obsluha oligarchie a v neposlednom rade proruské politické postoje. Arogantnosť a cynizmus vládnej koalície v kombinácii so spôsobom vystupovania lídrov demokratickej opozície môže paradoxne najviac pomôcť extrémistom, ktorí sa opäť môžu stať protestnou voľbou. O to viac, ak sa im rozširuje priestor verejnej akceptácie, či už pozývaním do televízneho štúdia alebo na spomienku na Sviečkovú manifestáciu.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs