Pred voľbami 1998 Vladimír Mečiar vo viac ako hodinovom prejave v parlamente hovoril o akomsi tajnom dokumente SDK, o snahe zdiskreditovať jeho hnutie a v spolupráci so zahraničím položiť slovenskú ekonomiku. Mečiar, Slota a spol. svojich kritikov označovali okrem iného aj za protislovenských.
Neskôr Robert Fico v útokoch na svojich kritikov prišiel s označením bratislavská kaviareň (podobne hovoril v Česku Zeman o pražskej kaviarni). Fico konšpiratívne blúznil o Sorosovcoch a o tom, ako sa vraj prezident Kiska dohováral so Sorosom na pokuse o „totálnu destabilizáciu“ Slovenska.
Vo výpočte konšpiratívnych či sprisahaneckých výplodov Mečiara i Fica a ich vulgarizovaní politického jazyka by sme mohli pokračovať, avšak pre pripomenutie to azda postačuje.
Na tieto chorobné konšpiratívne a sprisahanecké absurdnosti nadviazal Matovič. V hrubnutí a vulgarizovaní politiky, v šírení konšpiračných rečí, v rozosievaní nenávisti či v útokoch na novinárov je rovnaký ako Mečiar a Fico.
Matovič si osvojil Ficov termín bratislavskej kaviarne na útoky a hanlivé označenie svojich kritikov. Popri hrubom až vulgárnom slovníku, o ktorom autor písal už pred viac ako dvomi rokmi.
Spolu s tým Matovič a spol. od začiatku strašili návratom mafie. Vlastne vydierali. Kto si ho dovolí kritizovať, kto si mu dovolí oponovať, chce návrat mafie. Bodka. Návrat fašizmu mu akosi nenapadol, veď ako by aj, keď s fašistami, extrémistami a bitkármi spolupracujú. A to si ešte pripomeňme, ako Matovič pred voľbami o mítingoch fašistov hovoril ako o práve vyjadriť svoj názor, ale o protestoch proti extrémizmu povedal, že je to cesta do pekla.
Pretože je takáto stratégia chytľavá a ultrakonzervatívne prostredie vidí neprajnosť a sprisahanie proti tradičným hodnotám za každým liberálnym rohom, pridávajú sa aj ďalší. Napríklad Gyimesi, Pčolinský či Vetrák. Alebo taký Krajniak. Bola to vlastne len otázka času, kedy svoje absurdnosti začne šíriť aj pred širšou verejnosťou, nielen za dverami kadejakých konzervatívnych konferencií.
Matovič s Krajniakom hovoria o progresívnom puči. K tomu ešte aj riadenom z prezidentského paláca. Ficovho Sorosa len nahradili progresívcami. Slovo „progresívny“ sa v ich slovníku stalo zaklínadlom, obrazom nepriateľa a všetkého zlého. Síce netušia, čo znamená slovo progresívny, resp. označenie takéhoto politického prúdu, ale ako nadávka to pred ich publikom znie dobre.
Označiť súčasnú situáciu za „progresívny puč“ znamenajúci „pokus o zvrátenie budovania Slovenska ako prorodinného štátu“ (Krajniak), si už žiada odborné vyšetrenie. Ale popravde, takejto rétorike by tlieskali aj budovatelia na čele s Husákom a Biľakom. Pretože toto všetko pripomína aj Husákove reči o reakčných živloch.
„Progresívny“ môže byť ktokoľvek, kto kritizuje Matoviča, respektíve vládu. Liberálni, progresívni, jednoducho všetci zlí, neprajní, protivládni, proti tradičnej rodine, no proste hotové peklo. Ešte raz: nie fašisti a extrémisti, nie, oni nie sú neprijateľní, oni len vyjadrujú svoj názor, no vlastne oni sú „tvrdí kresťania“, všakže.
Okrem toho v normálnej diskusii ani SaS ani Hlas nemožno označiť za „progresivistické“ strany a ani sa k progresivizmu nehlásia. (Termín progresivizmu si zaslúži samostatný text, preto o tom azda inokedy.)
Aby tých prapodivných výplodov nebolo málo, Vetrák blúzni o povalení vlády vraj na pokyn Penty, čoho dôkazom má byť fakt, že návrh na odvolanie premiéra prišiel po obvinení Jaroslava Haščáka.
Tak sa v tom vyznajte. Má to byť návrat mafie? Alebo progresívny puč? Alebo pokyn Penty? Z celkom odlišných interpretácií tej iste udalosti si ťažkú hlavu nerobia. Práve o tom je vulgárny populizmus a konšpiratívne myslenie. Zámerom je znemožniť oponentov a presvedčiť verejnosť o vymyslených a nepodložených tvrdeniach. Ktovie, čím ešte obohatia politologický slovník.
Samozrejme, pri troche rozumu a reálneho uvažovania by nikto nemohol hovoriť o progresívnom puči a o cieli dosadiť vládu progresívcov. Je to populistická fantazmagória na vyvolávanie obáv, nepriateľských nálad a nenávisti a na mobilizovanie odchádzajúcich voličov. Tak ako sme to videli u Mečiara a ako to už roky vidíme u Fica, tak sú už dlhší čas lži a nenávisť pracovnou metódou aj Igora Matoviča.
Výsledkom toho, čo predvádza „vláda zmeny“, je likvidácia politickej kultúry, erózia demokracie a naširoko otvorené dvere pre Fica a extrémistov.