Vyhlasujú sa za tribúnov obyčajných ľudí. Pritom rozvracajú demokratickú politiku a šliapu po politickej kultúre

 
Anne Applebaumová dokáže ozrejmiť rozklad demokratickej politiky lepšie ako väčšina súčasných autorov, napísal komentátor The Guardian Nick Cohen v článku o americkej historičke a novinárke a jej novej knihe Súmrak demokracie: Zlyhanie politiky a rozdelenie priateľov.

Applebaumová vo svojej najnovšej knihe odhaľuje aj to, ako sa mnohí jej niekdajší priatelia a kolegovia stali prisluhovačmi populizmu, resp. populistov.

Pre Američanov bola Applebaumová dieťaťom republikánskeho establishmentu, pripomína Cohen. Jej otec bol právnikom vo Washingtone DC a ona študovala na univerzitách v Yale a Oxforde. Dnes sú jej priatelia rozdelení „medzi zásadovú menšinu, ktorá vie, že porážka Trumpa je jediný spôsob ako zachrániť americkú ústavu, a zvyšok“, ktorý podľa jej slov s Trumpom „kolaboruje“.

Jej manžel Radosław Sikorski bol v rokoch 2007-2014 ministrom zahraničných vecí v prvej i druhej vláde Donalda Tuska. Sikorski pôvodne emigroval z Poľska po vyhlásení stanného práva roku 1981 a v Oxforde vyštudoval politické vedy, filozofiu a ekonómiu. Tam sa zoznámil napríklad s Borisom Johnsonom. Keď sa roku 2014 Applebaumová a Sikorski stretli s Johnsonom na večeri, ten tvrdil, že chce hájiť „kultúru slobody, otvorenosti a tolerancie“. Povedal tiež, že „nikto seriózny nechce Európsku úniu opustiť“. Applebaumová si však všimla Johnsonov silný narcizmus i charizmu, ktorou napokon strhol krajinu preč z EÚ.

Applebaumová dobre vie, že podobné premety k nacionalizmu a populizmu sa neudiali len tak, konštatuje Cohen. Politici hladní po kariére, ľudia, čo chcú, aby sa svet riadil ich príkazmi, šíritelia falošných správ na sociálnych sieťach alebo v neposlednom rade tí, čo majú potešenie z ponižovania svojich oponentov – tí všetci sa presadzujú a správajú tak, aby im to prinášalo satisfakciu, naznačuje americká historička.

Applebaumová si všíma aj to, že prívrženci Donalda Trumpa neboli primárne ľudia z malých miest so skrachovanými obchodmi a ulicami plnými drog, ale ľudia z metropol. Podobne aj prívrženci Borisa Johnsona boli najmä ľudia z väčších miest, medzi nimi aj mnohí vzdelaní ľudia. Všetci títo dnes o sebe vyhlasujú, že sú „tribúnmi obyčajných ľudí“, boli však ochotní „začať vojnu proti celej zvyšnej intelektuálnej a vzdelanej elite“.

Títo ľudia sa doposiaľ necítili dostatočne povšimnutí či ocenení. „Ich oponenti by nikdy nemali podceniť, čo všetko dokáže táto ich sebaľútostivá ješitnosť,“ poznamenáva Cohen na základe myšlienkovej línie Anne Applebaumovej. Dodáva, že filozofka Hannah Arendtová svojho času písala o komunistoch a fašistoch, že kompetentných a talentovaných ľudí nahradili „šialencami a hlupákmi bez inteligencie a tvorivých schopností“, čo bolo najlepšou zárukou ich lojality. Toto by však mohla napísať aj o niektorých dnešných politických lídroch.

Za určitých podmienok sa každá spoločnosť môže odkloniť od demokracie, naznačuje Applebaumová. Ak ste presvedčení, že sa vašu kresťanskú krajinu snažia zničiť bezbožní nepriatelia, alebo že vaša kultúra je v úpadku, prípadne, že liberálne elity sa spolčili, aby zničili vašu kultúru, „potom bude pre vás dobrý každý lump, ak to ten lump dokáže zastaviť. V boji proti démonickému nepriateľovi ste ochotní zaplatiť akúkoľvek cenu a vzdať sa akéhokoľvek princípu.“

Naša dnešná slovenská realita to len potvrdzuje.

 

Print Friendly
Marián Balázs