„Za slušné Slovensko“ sa týka aj opozície

 
Protesty Za slušné Slovensko sa bezpochyby zapíšu medzi udalosti roka 2018 na Slovensku.

V atmosfére i kontexte týchto protestov by sa dalo predpokladať, že preferencie demokratickej opozície budú rásť. No aj napriek masovým protestom, kritike vlády a demisii premiéra i ministra vnútra a ďalším faktorom teoreticky nahrávajúcim opozícii jej percentá nerastú.

Ani tento varovný signál nedokázal primäť lídrov demokratickej časti parlamentnej opozície k zamysleniu a zmene spôsobov. Môže sa dokonca stať, že pre čoraz menej akceptovateľný spôsob ich vystupovania nastane zvláštna situácia: neprijateľnosť tejto vlády, no rovnako neprijateľnosť dnešnej opozície. Mnohí občania vedia, čo nechcú, no pri pohľade na tých, čo sa pasujú za alternatívu, zostávajú v rozpakoch.

Už pred voľbami 2016 bolo zjavné, že ak stredopravé strany, najmä tie, čo boli dlhodobo nad „čiarou“, chcú vládu bez Smeru, musia ponúknuť jasnú programovú, hodnotovú a personálnu alternatívu, ktorá by mala perspektívu spoločnej realizácie po voľbách. Ukázalo sa, že to bolo nad ich sily, predstavy i schopnosti.

Počas tohto volebného obdobia to iba potvrdzujú. Ukazuje sa, že ani v súčasnej situácii nedokáže opozícia ponúknuť jasnú programovú, hodnotovú a personálnu alternatívu, perspektívnu, tak z hľadiska spoločného postupu v dnešných krušných časoch, ako aj z hľadiska ponúknutia nádeje na povolebné časy. Namiesto toho vzájomné animozity, rozpačité tlačovky a neakceptovateľné verejné vyjadrenia. Nič, čo by predznamenalo zmysluplnú a perspektívnu alternatívu. A to ani v prístupe k hľadaniu spoločných európskych riešení akútnych spoločných problémov (viď téma migrácie, v týchto dňoch konkrétne téma globálneho paktu o migrácii).

Táto črta sprevádza lídrov opozície už niekoľko rokov a nič nenasvedčuje tomu, že by boli schopní a ochotní na tom niečo zmeniť. Naopak, napríklad zo Sulíka sa v jeho ére začínajúcej pri Kočnerovom termostate stal Ficov politický klon a dať mu k tomu do rúk ešte aj moc, by bolo rovnako rozkladné a pre demokraciu rovnako nebezpečné ako za Fica.

V atmosfére tohtoročných protestov si opozícia zjavne zredukovala výzvu na slušné Slovensko výlučne na výmenu vlády, respektíve aspoň na výmenu Fica, Kaliňáka a Gašpara. To je scestné. Zdá sa, že títo lídri si to subjektívne vyložili práve takto, no v takom prípade sa môžu dočkať sklamania. Pretože ono „Za slušné Slovensko“ sa týka aj ich vystupovania a správania sa v politike. Počítať s tým, že hlasy protestujúce proti štýlu a spôsobom vládnej moci budú automaticky ich, je fatálny omyl.

Naším dnešným problémom je najmä organizované vykrádanie štátu, obsluha oligarchie a v neposlednom rade proruské politické gestá. Arogantnosť a cynizmus vládnej koalície v kombinácii so spôsobom vystupovania lídrov opozície paradoxne najviac pomáha fašistom a extrémistom etablovať sa vo verejnom priestore. Tí sa potom opäť môžu stať pre mnohých mladých ľudí protestnou voľbou.