Pri porovnávacom testovaní výrobkov sa vždy porovnávajú rovnaké funkcie, komponenty, zloženie a podobne a na základe toho sa robia závery o výhodnosti/nevýhodnosti toho či onoho výrobku v porovnaní s inými.
Nie som právnik, ale logika hovorí, že rovnaký metodologický princíp musí platiť aj pri porovnávaní zmlúv: vyhodnotiť výhodnosť či nevýhodnosť jednej v porovnaní s inou podobného typu možno len, ak sa porovnávajú, analyzujú rovnakým spôsobom. Inak je to nekorektné a závery sú zavádzajúce. To isté platí vo všetkých vedných odboroch.
Ak to niekto robí inak, buď má základné nedostatky z logiky a metodológie a jeho prístup by neprešiel ani na úrovni seminárnej práce, alebo koná zámerne nekorektne, aby mohol formulovať vopred účelovo stanovený záver. V politickom kontexte sa tomu hovorí demagógia. Presne to urobil generálny prokurátor Maroš Žilinka, keď na základe nekorektnej metodiky porovnávania dvoch zmlúv tvrdí, že okupačná zmluva bola „nepochybne výhodnejšia“ než obranná zmluva s USA.
Poďme však poporiadku.
Cynizmus a nemorálnosť
Už samotné porovnávanie obrannej zmluvy dvoch demokratických krajín s okupačnou zmluvou (nanútenou okupačnou veľmocou po invázii) je obludné, cynické a nemorálne.
Žilinka má pravdu, že „právo nie je odtrhnuté od života, zasahuje do života každého jednotlivca i celej spoločnosti“. Takže… Ústav pamäti národa uvádza že „na Slovensku zahynulo v období od 21. augusta do 31. decembra 1968 v dôsledku prítomnosti cudzích vojsk, podľa doterajších poznatkov, celkovo 38 osôb, v celom Československu 108“. V ďalších dňoch obete invázie „zahynuli najmä v dôsledku dopravnej nehody s vojenským vozidlom“.
Tieto vojská dohliadali na normalizáciu, ktorá znamenala perzekúcie, čistky, politické procesy, porušovanie ľudských práv. V septembri 1968 Brežnev jasne povedal vtedajšiemu predsedovi československej vlády Oldřichovi Černíkovi, ak si normalizáciu predstavuje ako odchod sovietskych vojsk, je na omyle. Už aj to potvrdzuje, že „sovietska“ zmluva bola Československu nanútená.
Normalizácia zanechala množstvo obetí: obetí na životoch i obetí v podobe rôznorodých represálií ničiacich životy a životné perspektívy jednotlivcov i celých rodín. Ak generálny prokurátor porovnáva akúkoľvek súčasnú zmluvu s okupačnou zmluvou z čias totalitného režimu, je to nemorálne a cynické voči obetiam.
To je morálny rozmer Žilinkovho stanoviska.
Nekorektné porovnanie a lož
Teraz k Žilinkovej metodike porovnania zmlúv. Z okupačnej zmluvy si vybral ustanovenia, že dočasný pobyt sovietskych vojsk nenaruší suverenitu ČSSR, že sovietske vojská sa nebudú miešať do vnútorných vecí ČSSR (Žilinka pritom akosi zabudol, že sú to tie vojská, ktoré sa brutálne miešali do vnútorných vecí tým, že vtrhli na naše územie a spôsobili úmrtia nevinných ľudí) a tiež, že sovietske vojská a rodiny vojakov budú zachovávať právny poriadok ČSSR. Tieto formality sú základom pre Žilinkovo porovnanie s obrannou zmluvou! Z paragrafov si potom vyberá už len jeden jediný – o riešení prípadných trestných činov sovietskych vojakov a členov ich rodín.
Naproti tomu ustanovenia obrannej zmluvy Žilinka rozoberá v 25 bodoch!
Podľa obrannej zmluvy budú dohodnuté spoločne používané priestory (napríklad presne určené letiská) a tiež priestory používané výhradne ozbrojenými silami USA. Žilinkovi to vadí a tvrdí, že Slovensko tak stratí úplnú kontrolu nad časťou svojho územia a vzdá sa zvrchovaných práv na svojom území. To má byť jeden z dôvodov, prečo je „americká“ zmluva menej výhodná než „sovietska“. Lenže Žilinka zamlčal, že podobné je to aj v okupačnej zmluve. Tam mu to zjavne nevadí.
Žilinka tak isto zamlčal ďalšiu vážnu vec. Totiž, že vláda ČSSR sa zaviazala poskytovať Sovietskemu zväzu finančné prostriedky na výdavky spojené s dočasným pobytom sovietskych vojsk. Inými slovami, za to, že sa nám sem vrútili okupačné vojská a potom odmietali odísť, sme im ešte aj platili. Táto nehoráznosť a ekonomická nevýhodnosť zmluvy Žilinkovi zjavne nevadí. Toto je tá výhodnejšia zmluva?
Žilinka tvrdí, že nie je vylúčené, že Spojené štáty nebudú riadne hradiť platby, náklady atď. To isté by však mohol povedať o okupačnej zmluve.
Generálny prokurátor tvrdí, že Slovenská republika nebude mať kontrolu nad tým, kto vstupuje na jej územie, kto sa nachádza na jej území atď. Zjavne mu však nevadí, že ČSSR nemala kontrolu nad tým, kto sem spolu so sovietskymi vojakmi vstúpi. Pretože podľa okupačnej zmluvy sa sovietski vojaci aj ich rodinní príslušníci (!) mohli pohybovať cez hranice bez kontroly pasov a víz, bez vyberania cla a bez colnej a pohraničnej prehliadky. Moskva sem mohla prepašovať kohokoľvek, mohlo sa tu pohybovať nekontrolovateľné množstvo agentov KGB, špiónov a podobne. Toto má byť výhodnejšia zmluva?
Kto robí politizáciu prokuratúry?
Mohli by sme ešte pokračovať, ale pre zámer, ktorým je poukázať na Žilinkov dvojaký meter, nekorektné vyhodnocovanie výhodnosti či nevýhodnosti jednej či druhej zmluvy a na demagogické závery podporujúce politickú pozíciu opozície postačí. Postačí aj na to, aby sme mohli povedať, že tvrdenie generálneho prokurátora, že právna úprava v prípade sovietskej zmluvy je „nepochybne výhodnejšia“ než tá, ktorá bola predložená parlamentu na schválenie, je nemorálne a nepravdivé.
Nehovoriac o tom, že generálny prokurátor sa postavil na pozíciu Smeru, Hlasu a fašistov, resp. svojim stanovisko podporil ich politické vyjadrenia.
Žilinka má pravdu, že „treba odmietnuť všetky snahy o politizáciu prokuratúry“. Až na to, že ten, kto ju opakovane politizuje, je on sám.