Stredopravé strany nedokázali ponúknuť voličom silnú, uveriteľnú a najmä spoločnú alternatívu. Ak by tak boli urobili, dnes mohli pohodlne skladať vládu. Vybíjali sa vo vzájomnej nevraživosti a toto je výsledok.
No aj Robert Fico sa musí cítiť otrasne. Celé skupiny voličov obdarúval sociálnymi balíčkami a nič to nepomohlo. Smer sa stal obeťou svojho predsedu.
Slovensko sa v Európe radí medzi krajiny s najmenej šťastnými obyvateľmi. Ak sa takéto podhubie ešte živí rozoštvávaním, neznášanlivosťou a xenofóbiou, výsledok sa dostaví. Kto, čo zasieval, to aj žne. Pravda však je, že to, čo zasievali Fico so Sulíkom, podporovaní takmer celou opozíciou surfujúcou na Ficovej nenávistnej vlne, žneme teraz všetci.
Fašista Kotleba je výsledkom nielen absencie spoločnej stredopravej alternatívy, ktorá by bola zmobilizovala voličov, ale aj a najmä štvavej rétoriky Roberta Fica a Richarda Sulíka, rétoriky, pri ktorej sa prebudili takéto zástupy.
To, že sa v parlamente bude potulovať nejaký fašista so svojimi kumpánmi, je hanba. Lenže nebezpečným dôsledkom sú aj primitívne tlupy vyholených hláv povzbudené k agresivite, hlasnému hajlovaniu a ohrozovaniu všetkých naokolo.
Je pravda, že vlna radikalizmu straší všade navôkol. To však nemôže byť ospravedlnením. Aj na to mali pamätať tí, čo chceli byť alternatívou a pasovali sa za zodpovedných. Slovensko ešte nie je zrelou demokraciou, takéto úchylky ešte nedokáže účinne eliminovať, ak voliči nemajú hodnotovo, programovo a personálne jasnú alternatívu.
Lenže Kotleba prischol aj na svedomí katolíckych biskupov. Tí nedokázali odsúdiť nielen Ficovu neznášanlivosť, ale alibisticky mlčali aj v okamihu, keď niektorí kňazi verejne podporili Kotlebu.
No nejde len o neho. V zrkadle obskúrnych kotlebovcov odrazu pripúšťať prijateľnosť národniarov so slotovcami na kandidátke a s tvrdo nacionalistickým programom je fatálny omyl.
Nevdojak sa vnucuje predstava, že Kollár a Kotleba sú obrazom slovenskej spoločnosti. Nie. Takáto predstava by nás len vohnala do takmer nevyliečiteľnej skepsy. A treba veriť, že neprecitnú ešte aj hviezdy z Farmy a nezačnú aj tie rad radom kandidovať.
Prepad KDH sa dal čakať, ale že bude až takýto, nik nečakal. Na vine nie je ani sloboda, ani konzumná spoločnosť, ani liberalizmus. Kresťanskí demokrati azda konečne pochopia, že nutne potrebujú reformu. Inak bude ich neschopnosť osloviť moderného voliča ešte očividnejšia. Ak chcú zohrávať dôstojnejšiu rolu v ďalšom politickom príbehu Slovenska, zmena predsedu nestačí, potrebná je reforma na modernú kresťanskú demokraciu európskeho typu.
Ľudia, ktorí chceli zmenu k lepšiemu, sa dočkajú najskôr pri ďalších voľbách. A tie budú zrejme skôr než o štyri roky. Lenže dovtedy ich bude sprevádzať nepríjemný pocit hanby.
Nateraz by bola najlepším riešením úradnícka vláda (na čele napríklad s Miroslavom Lajčákom kvôli nadchádzajúcemu predsedníctvu Slovenska v EÚ) s jasnou perspektívou predčasných volieb. Lepšie než dlhodobo neudržateľný guláš naprieč obskúrnym politickým spektrom.
(Aktuálne.sk 6. 3. 2016)