Marián Balázs

  Ak sa v politickej kampani niekto spolieha na predstavu o kresťansko-konzervatívnom Slovensku a podľa toho utvára svoje očakávania, prípadne účelovo mení svoju rétoriku, s prekvapením zistí, že dnes to už nefunguje. Rovnako ako už nefungujú ani plamenné inkvizičné reči prednášané s mentalitou vlastnenia pravdy a morálnej nadradenosti.

  Hanenie, znevažovanie a vylievanie špiny už prestalo byť doménou pochybných webov a spodiny zo sociálnych sietí alebo politikov Mečiarovho, Slotovho či Ficovho typu. Stalo sa súčasťou vystupovania aj takých, čo sa pasujú za alternatívu, dokonca sa hlásia k tým hlbším hodnotám.

  Lži, nepravdy a polopravdy, ignorovanie faktov, absencia vecných argumentov, vytesňovane politickej kultúry a nepísaných demokratických pravidiel, vulgarizovanie politiky a nárast agresívnosti. Tieto i ďalšie podobné javy nie sú nové a v minulosti zakaždým znamenali vážne ohrozenia slobody a demokracie. To by malo byť pre nás poučné a varovné.

  25. február 1948 sa natrvalo zapísal ako začiatok ďalšieho temného obdobia.

  Béla Bugár na tlačovej besede po neúspešnej voľbe ústavných sudcov odpovedal na otázku, čo mu zabránilo hlasovať s opozíciou, protiotázkou: „Čítali ste povedzme koaličnú zmluvu? Dodal, že „tam je jednoznačne napísané: Ak proti vôli koaličného partnera hlasujete s opozíciou, v tom momente je to vážne porušenie koaličnej zmluvy a, samozrejme, je to pád vlády“. Pretože nik z novinárov […]

  V dejinách sme zatiaľ mali skúsenosť zväčša s násilnými rozvratmi demokracií. Rozklad prichádzal rýchlo a bol zjavný. Demokracie sa však môžu rozkladať aj menej dramaticky, pomaly a nenápadne.

  Keď bol minulý rok v Užhorode spáchaný teroristický útok na maďarské kultúrne centrum, u nás sa tejto správe nevenovala až taká pozornosť. Avšak výsledky vyšetrovania a prebiehajúci proces stoja za povšimnutie.

  Po voľbách roku 2016 reč tela nových spoločníkov Smeru a SNS prezrádzala veľa. Z ich gest sa vytratila sloboda, z tvárí vymizla dôstojnosť, namiesto nej bolo badať kŕčovitú snahu presviedčať verejnosť, no najmä seba.

  Brexit bol puč jednej finančne zabezpečenej skupiny absolventov prestížnych súkromných škôl, členov zbohatlíckeho Bullingdon Clubu, uviedol pred časom denník Financial Times.

  Dnes už zosnulý český filozof a hovorca Charty 77 Bohumír Janát v súvislosti s niekdajším disentom napísal, že „idea moci bezmocných nikdy vo svojej podstate nebola ideou inštrumentálnou, nebola výrazom taktickej morálky,“ ale bola zakotvená „v európskej duchovnej a náboženskej tradícii“ a „ako index budúcnosti bola nasmerovaná k možnosti nového poriadku“.

  Anketa Najväčší Slovák mohla byť prínosom. Mohla byť projektom, na ktorý by tvorcovia i vedenie RTVS mohli byť hrdí. V podobe, v akej sa nám táto šou servíruje, je však hanbou verejnoprávnej televízie.