Marián Balázs

  Zo stredoveku poznáme špecifický druh literatúry, tzv. hagiografiu. Boli to životopisy svätých, kde bolo priam povinnosťou uviesť aj nejaké zázraky.

  Pred časom americká historička ideí Gertrude Himmelfarbová v knihe Jeden národ, dve kultúry upozornila, že v Spojených štátoch je už od šesťdesiatych rokov nová deliaca čiara. Tá nekopíruje tradičnú líniu medzi bohatými a chudobnými, vzdelanými či nevzdelanými, ale tiahne sa naprieč spoločenskými triedami, etnikami a náboženstvami. Nová deliaca čiara je podľa nej daná morálnymi a kultúrnymi hodnotami.

  Keď sa Vladimir Putin stal roku 1999 premiérom, v priebehu roka a pol to bol už tretí ruský premiér s minulosťou spojenou s KGB. Náhoda to však nebola.

  Všetci odborníci volajú po čo najskoršom zaočkovaní najrizikovejších skupín, teda seniorov, no vláda akosi zabudla zabezpečiť ich informovanie a bezproblémové registrovanie. Nevedno kto si zmyslel, že každý senior má internet a je počítačovo zdatný. Alebo že každý má niekoho ochotného príbuzného či blízkeho človeka, ktorý vyhľadá potrebné informácie a zaregistruje ho.

  Inaugurácia amerického prezidenta je vždy vrcholným sviatkom tzv. civil religion (civilného náboženstva; naše slovo „náboženstvo“ je v tomto kontexte zavádzajúce, preto zostaneme pri anglickom termíne).

  Najnovší arogantný a hanebný útok premiéra Matoviča na vedecké autority je ďalším prehĺbením dna politickej kultúry. V civilizovanej časti sveta je to bezprecedentný útok nielen pre obsah, ale aj preto, že na vedeckú obec zaútočil človek, ktorý sám nedokázal napísať ani diplomovku a k svojmu titulu sa dostal podvodom.

  O tom, že sa Boris Kollár vôbec nemal stať predsedom parlamentu (a že v žiadnej verejnej funkcii nemá čo hľadať), sa už napísalo veľa. Podobne aj o tom, že v politicky kultúrnejších krajinách by už plagiátorskí podvodníci neboli vo svojich funkciách.