Žijeme v rizikovej spoločnosti a stojíme na rázcestí

  Riziká a ohrozenia nie sú novodobým fenoménom a problémom. Oproti minulosti je však rozdiel v tom, že riziká a ohrozenia (ekologické, sociálne a pod.) vznikajú v značnej miere na základe ľudského konania, resp. ako jeho dôsledok, takže ich už „nemôžeme pripisovať neovládateľným prírodným silám“, upozornil už začiatkom deväťdesiatych rokov popredný nemecký sociológ Ulrich Beck v knihe Vynachádzanie politiky.

Prečo na území bývalej NDR silnejú radikáli a populisti? V Nemecku sa už hovorí o paradoxe spokojnosti

  Vládne strany v krajinských voľbách v Sasku (CDU) a Brandenbursku (SPD) zvíťazili. V kontexte posilňovania radikálov a populistov v týchto regiónoch je to aj napriek stratám bezpochyby úspech.

Ako Dáni odmietli nacizmus a v čom je to poučné pre dnešok

  Keď nemecké nacistické orgány nariadili v Kodani zatýkanie a deportácie židovského obyvateľstva, dánska vláda sa jasne proti tomu postavila. Keď nacisti trvali na svojom, všetci členovia dánskej vlády na protest podali demisiu a polícia nariadenie sabotovala.

Bľabotanie Andreja Danka by aj bolo smiešne, keby nedeformovalo kultúru demokracie

nbsp; Bľabotanie je hovorenie bez zmyslu. Podľa poľského filozofa Józefa M. Bocheńskeho sú dva druhy bľabotania: prvý spočíva v používaní slov, ktorým nikto nerozumie, druhý v používaní síce zrozumiteľných slov, avšak v zmysle, ktorý nie je zaužívaný alebo je nezodpovedajúci realite.

Sloboda a demokracia nie sú samozrejmé. Obete okupácie by o tom vedeli hovoriť

nbsp; August 1968 ukázal, že komunistický totalitný režim nemožno reformovať. Buď komunistický režim, a preto vo svojej logike jedine totalitný a represívny, alebo systém demokratický a slobodný. Pokusy dostať sa niekam doprostred (viď Dubček) logicky narazili na vlastný vnútorný rozpor a končili fiaskom.

Zmenu môže priniesť iba spolupráca a spoločná alternatíva

  „Spolupráca sa riadi verejne uznávanými pravidlami a postupmi,“ ktoré zainteresovaní akceptujú a chápu spôsobom, ktorý usmerňuje ich správanie, pripomenul pred časom popredný americký politický filozof John Rawls známy svojou teóriou spravodlivosti.

Pred 33 rokmi psy dotrhali východonemeckého študenta, ktorý chcel iba jedno: žiť slobodne

  Dňa 8. augusta 1986 sa odohral jeden z najznámejších a najkrutejších prípadov smrtiacich útokov pohraničníckych psov na československých hraniciach.

Odkaz Zory Jesenskej: Nenechajme sa obalamutiť ľuďmi, ktorí by nás chceli uspať lžidemokraciou

  „Diktatúra a duch podriadenosti spustošili všetko – iniciatívu, aktivitu, súdne myslenie, občiansku odvahu, vedomie vlastnej svojprávnosti a dospelosti, ba aj zodpovednosti. Jeden čas u nás tuším už ani nebolo občanov,“ napísala v apríli 1968 spisovateľka a prekladateľka Zora Jesenská v časopise Kultúrny život.

Ako si klasickí liberáli a konzervatívci vedeli podať ruky a v čom je to poučné pre dnešok

  V období klasického, t. j. britského liberalizmu konzervatívci a liberáli vedeli nájsť spoločnú reč, podať si ruky a dosiahnuť dohody a vzájomné kompromisy. Pre dnešok by to malo byť inšpirujúcou dejinnou skúsenosťou.

O kresťanskom liberalizme

  Po páde totalitného režimu sa pojem slobody preniesol aj do náboženského myslenia. Takpovediac nanovo sa čítali a interpretovali niektoré biblické texty a náboženské posolstvá. „Ukázalo sa, že sloboda je akási brána, ktorou sa vstupuje dovnútra kresťanského domu,“ napísal popredný poľský teológ a filozof Józef Tischner.

Kresťanstvo má byť tvorivým prvkom moderného sveta, nie jeho nepriateľom

  Teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorý zahynul v nacistickom koncentračnom tábore, upozorňoval na veľkú dilemu, pred ktorou stojí kresťanstvo vo svete, ktorý sa stal dospelým: buď ustúpi zo svojej pozície (a obnoví sa lacný kompromis medzi vierou a moderným svetom), alebo poprie legitímnosť modernej doby akýmsi „salto mortale späť do stredoveku“ (a obnoví sa napätie až protiklad).

Čo sú liberálne cnosti a prečo ich potrebujeme

  Slová ako liberál či liberálne sa dnes stali priam nadávkou, synonymom všetkého zlého. Akoby liberáli či zástancovia liberálnej demokracie neuznávali morálku, etiku a zodpovednosť. Toto sa podarilo dosiahnuť časti konzervatívneho prostredia (žiadalo by sa napísať ultrakonzervatívneho), ktorá pre svoj ideologický boj pojem liberalizmu účelovo znetvorila.