Marián Balázs

  V modernej spoločnosti už koncepcie správneho života nie sú odovzdávané a vynucované „dominantným inštitucionálny aparátom“, pripomenul významný americko-rakúsky sociológ Thomas Luckmann vo svojej pražskej prednáške roku 2009. Tá je aj v našom slovenskom kontexte stále aktuálna.

  Niektorí lídri sú natoľko hypnotizovaní nejakou ideou, že všetko mimo nej akoby mizlo a každý odlišný názor sa im zdá neprijateľný. Pri presadzovaní svojich predstáv neváhajú používať aj neakceptovateľné spôsoby, naznačil koncom 19. storočia francúzsky psychológ, zakladateľ sociálnej psychológie Gustave Le Bon v knihe Psychológia davu.

  „Zdravie je naše spoločné citlivé miesto a naša spoločná šanca byť slobodnejšími,“ píše známy americký Timothy Snyder v knižnej eseji Naša nemoc.

  Partajníctvo znamená, že voliči, členovia či poslanci nejakej politickej strany ochotne prehliadajú alebo ospravedlňujú aj také prešľapy a spôsoby komunikácie a správania svojich lídrov, za ktoré politikov iných strán otvorene kritizujú.

  „Postupne sa demokratické princípy strácajú pred našim zrakom, čo je do veľkej miery ovplyvnené práve psychopatickou štruktúrou osobností ľudí, ktorí uzurpujú vyššie poschodia mocenskej pyramídy,“ uviedol pred časom na odbornej konferencii psychiater Gabriel Hrustič vo svojom príspevku s názvom Strácanie demokracie… alebo ako psychopati ovládli našu politiku. Bolo to v čase druhej vlády Roberta Fica, no keby […]

  Niektorí ľudia neustálym vytváraním konfliktov, útokmi alebo až podlým obviňovaním druhých zakrývajú vlastnú neschopnosť riešiť problémy.

  Filozof Bertrand Russell v eseji Chvála nečinnosti (1932) napísal, že „voľný čas je esenciálnou súčasťou civilizácie“, pričom „rozumné využitie voľného času je výsledkom civilizovanosti a vzdelania“. Všimol si totiž, že mnohí sú v zajatí workoholizmu (áno, už takmer pred sto rokmi) a množstva činností, no keď majú odrazu voľný čas, sú zneistení a nevedia ho využiť.