Marián Balázs

  S pripomenutím si sto rokov od narodenia Karola Wojtylu môže byť zaujímavé spomenúť aj nenápadnú udalosť, ktorá roku 1978 zásadne ovplyvnila voľbu nového pápeža.

  Dať dôveru nesprávnemu človeku, hoci vzbudzuje očakávané emócie a nádej na potrebnú zmenu, môže mať zničujúce dôsledky. Klamné signály „môžu spôsobiť, že dôveru venujeme tomu nesprávnemu“ na dostatočný čas, aby vkĺzol do pozície lídra. „No slepá dôvera, hoci môže byť užitočná, nie je najlepším riešením, najmä nie vtedy, ak sa používa nekriticky,“ upozorňuje renomovaný americký psychológ […]

  Pandémia nového koronavírusu je mimoriadnou skúškou politického vodcovstva. Politickí lídri na celom svete musia riešiť rovnakú hrozbu, resp. rovnaké riziká, pričom „každý z nich reaguje odlišne, vo svojom vlastnom štýle“, pripomína editor prestížneho amerického magazínu The Atlantic Uri Friedman.

  Pandémia nového koronavírusu môže byť upozornením aj na iné závažné problémy, ktoré sme ešte donedávna zľahčovali. Takýmto problémom je predovšetkým klimatická kríza. Pandémia nás môže poučiť, že „naše moderná, vzájomne prepojená globálna ekonomika je oveľa zraniteľnejšia, než sme si mysleli,“ napísal klimatický vedec Wolfgang Knorr z prestížnej Lunds universitet na portáli The Conversation.

  Mimoriadne situácie, ako je aj táto pandémia a núdzový stav, „dokážu využiť občiansky potenciál solidarity a sebaobetovania“, napísal írsky politický a sociálny filozof David Thunder v článku pre The Irish Times. Thunder pôsobí na Inštitúte pre kultúru a spoločnosť pri Navarrskej univerzite v španielskej Pamplone.

  Človek s narcistickým charakterom si vytvoril hrdinský obraz o sebe, avšak jeho „idealizácia vlastnej osoby a vlastných schopností je veľmi vzdialená realite“, pripomína nemecký terapeut Heinz-Peter Röhr v knihe Narcizmus – vnútorný žalár.

  Pandémia koronavírusu, ktorá má už dnes množstvo obetí, „spustila toľko nepredvídateľných, paralelne prebiehajúcich procesov, že aj tie najracionálnejšie analýzy, modely a prognózy sú voči metafyzickému strachu bezmocné“, napísal poľský sociológ Andrzej Zybertowicz, docent na torunskej Univerzite Mikuláša Kopernika.

  Sú historické okamihy, tzv. hĺbkové krízy, ktoré zásadne menia smerovanie budúcnosti. Jednu z takýchto kríz zažívame práve teraz. Svet, ako ho poznáme, sa práve mení, tvrdí prognostik Matthias Horx, zakladateľ frankfurtského Zukunftinstitut, ktorý sa venuje výskumu trendov a tvorbe scenárov budúcnosti.

  Gágaji, táraji, prďúsi – tieto slová adresoval svojho času svojim kritikom  Vladimír Mečiar. Pred rokmi Dobroslav Trnka hovoril o poslancoch, že sa „trtošili“ a „pregrciavali“. Nuž a v januári minulého roka Igor Matovič označil Andreja Danka slovami „zlodej zaprdený“ a odkázal mu, že mu šľahne jednu po papuli.

  „Nikdy som v minulosti nevyhľadával spoločnosť ľudí ako Boris Kollár. Rovnako nechápem jeho túžbu byť v bande s ľuďmi ako Marine Le Pen, Gert Wilders a podobné nebezpečné indivíduá,“ povedal Igor Matovič v apríli 2019, keď Boris Kollár pozval do Bratislavy predstaviteľov európskych ultranacionalistických a krajne pravicových strán.

  Matovič je nespochybniteľným víťazom parlamentných volieb a historickým víťazom nad stranou Smer-SD (hoci hneď treba dodať, že k tomu mu nahrávali aj známe okolnosti). Voliči teraz očakávajú, že étos víťazstva a etický étos budú pokračovať.