Marián Balázs

  V dejinách sme zatiaľ mali skúsenosť zväčša s násilnými rozvratmi demokracií. Rozklad prichádzal rýchlo a bol zjavný. Demokracie sa však môžu rozkladať aj menej dramaticky, pomaly a nenápadne.

  Keď bol minulý rok v Užhorode spáchaný teroristický útok na maďarské kultúrne centrum, u nás sa tejto správe nevenovala až taká pozornosť. Avšak výsledky vyšetrovania a prebiehajúci proces stoja za povšimnutie.

  Po voľbách roku 2016 reč tela nových spoločníkov Smeru a SNS prezrádzala veľa. Z ich gest sa vytratila sloboda, z tvárí vymizla dôstojnosť, namiesto nej bolo badať kŕčovitú snahu presviedčať verejnosť, no najmä seba.

  Brexit bol puč jednej finančne zabezpečenej skupiny absolventov prestížnych súkromných škôl, členov zbohatlíckeho Bullingdon Clubu, uviedol pred časom denník Financial Times.

  Dnes už zosnulý český filozof a hovorca Charty 77 Bohumír Janát v súvislosti s niekdajším disentom napísal, že „idea moci bezmocných nikdy vo svojej podstate nebola ideou inštrumentálnou, nebola výrazom taktickej morálky,“ ale bola zakotvená „v európskej duchovnej a náboženskej tradícii“ a „ako index budúcnosti bola nasmerovaná k možnosti nového poriadku“.

  Anketa Najväčší Slovák mohla byť prínosom. Mohla byť projektom, na ktorý by tvorcovia i vedenie RTVS mohli byť hrdí. V podobe, v akej sa nám táto šou servíruje, je však hanbou verejnoprávnej televízie.

  Pápež František od nástupu do úradu roku 2013 mení zvyklosti a pravidlá. Najprv vymenil honosný pápežský dom za skromnejšie obydlie a drahé pápežské rúcho za jednoduchú bielu sutanu. Odmietol tradičný obrnený papamobil a používa otvorený džíp.

  Historik John Lukacs už v minulosti upozorňoval na stret demokracie a populizmu a na negatívny posun, keď ľudový sentiment čoraz viac prevažuje nad tým, čo sa kedysi nazývalo verejnou mienkou. Pôvodne sa v 19. storočí verejnou mienkou označoval najmä akceptovaný názor stredných tried. Medzi „verejným“ a „ľudovým“ („masovým“) bola rozpoznateľná odlišnosť.

  Protesty Za slušné Slovensko sa bezpochyby zapíšu medzi udalosti roka 2018 na Slovensku.

  Keď je niekde dlhodobo prítomná latentná nenávisť, je ľahké prebudiť ju k životu. Stačí nájsť vhodnú rétoriku a vyvolať pocity ohrozenia. Ak sa to rozšíri ako nákaza, výsledky sú vážne.

  Najnovšie zistenie, že až 20 percent prvovoličov by volilo fašistov, síce mnohých udivuje, no takéto zistenie vôbec nie je nové a preto ani prekvapujúce.