Politici Smeru trpezlivo vytvárajú falošný naratív o zodpovednosti za atentát na premiéra a vôbec za súčasnú situáciu. Sú to vraj niektorí novinári a niektoré médiá a tiež progresívci na čele s Michalom Šimečkom. Medzi riadkami je podprahovo podsúvaná aj zodpovednosť prezidentky Zuzany Čaputovej.
Falošný naratív nie je v novodobom príbehu Slovenska novinkou. Po zavlečení Michala Kováča ml. vytváral Vladimír Mečiar falošný naratív o samoúnose. Ďalší falošný naratív vytvárala vládna moc s asistenciou úslužných novinárov a médií po vražde Róberta Remiáša. Svedkami falošného naratívu sme boli aj v čase prvej Ficovej vlády, keď po útoku na študentku Hedvigu Malinovú z nej urobili klamárku a pseudo-obeť.
Scenár, aký dnešná vládna moc po atentáte na premiéra rozbehla, by si v civilizovanom svete nemohla dovoliť. Po prvé preto, že po sérii zlyhaní ochranky a operatívy by minimálne šéf Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií odstúpil, ak nie aj minister vnútra. Lenže v našom prípade, keby tak urobili, asi by mali pocit, že tým priznávajú, že došlo k zlyhaniam. Lenže oni chyby nerobia, to len kritici sú neprajní a vidia chyby tam, kde nie sú, lebo im závidia úspech vo voľbách. Nehovoriac o tom, že v civilizovanom svete by za šéfa takéhoto úradu ani len nemohol byť vymenovaný nejaký stranícky funkcionár, navyše bez skúseností s fungovaním systému takejto ochrany. No a v civilizovanom svete by sme už vedeli aj to, aké sankcie dostala osoba, ktorá urobila nahrávku s atentátnikom a potom zrejme zostrihanú pustila von, aby hneď na to politicky poslúžila vládnej moci.
Po druhé v civilizovanom svete by si nedovolili zneužívať situáciu na ďalšie útoky, šírenie nenávisti, podnecovanie vášní proti vyfabrikovaným obrazom nepriateľa, tobôž nie takto lživo a propagandisticky.
Po tretie v civilizovanom svete by o stave premiéra, rozsahu zranení, nutných operáciách a prebiehajúcej liečbe priebežne informovali operatéri, šéf lekárskeho konzília, prípadne ďalší kompetentní lekári, a nie minister obrany či minister vnútra. Tu však od začiatku informuje najmä Robert Kaliňák, ktorý navyše informácie o stave premiéra premiešava s útokmi na novinárov a opozíciu. Samotní lekári tak nechávajú verejnosti priestor na špekulácie a vznikajúce konšpirácie, tobôž po takom rýchlom prevoze domov, čo už poniektorí prirovnávajú priam k zázraku v Lurdoch.
Nuž a najnovší prieskum pochybnej agentúry potvrdzujúci rétoriku vládnych politikov len dotvára obraz o politickom zneužívaní celej situácie.
Mohli by sme pokračovať ďalej napríklad tým, že bývalý minister Richter, ktorý stál na tribúne, keď Blaha hecoval dav k vulgárnostiam voči pani prezidentke, dnes ukazuje prstom na hlavu štátu a čakal by u nej nejakú sebareflexiu. Od nenávisť šíriaceho Blahu takúto sebareflexiu asi nečaká. Alebo by sme mohli pokračovať tým, že keď Zuzana Čaputová dostala výhražný list s ostrou nábojnicou, Tibor Gašpar vravel niečo v zmysle, že sa nediví a hovoril čosi o uvoľnení ventilu. Alebo tým, že hoci výsledky volieb nik nespochybňuje, zo Smeru odkazujú, aby výsledky volieb všetci rešpektovali. A tak ďalej a tak podobne.
Mimochodom rešpektovať výsledky volieb ešte nutne neznamená súhlasiť so všetkým, čo vládna moc robí a ako sa správa pri spravovaní krajiny.
Falošné naratívy, ľudské devalvovanie oponentov, hrubé krivenie reality na svoj obraz a falošné morálne apely sú staronovou reakciou na kritické hlasy. Reakciou, ktorej zámerom je potlačiť nesúhlas so štýlom politiky a vystupovania vládnych predstaviteľov, so spôsobom riadenia štátu a so zmenami, ku ktorým dochádza. A tiež odpútať pozornosť od snahy ovládnuť štát a podmaniť si inštitúcie. Sprievodným javom je aj prekrytie zhubného vplyvu dezinformačných výstrelkov, ba až atakov na demokraciu a zdravý rozum.
Ak teda minister vnútra odkazuje, že „niektorí novinári nenabrali po atentáte odvahu pozrieť sa do zrkadla“, bol by najvyšší čas, aby sa do zrkadla pozreli aj politici Smeru vrátane Roberta Kaliňáka.