Pred 115 rokmi sa narodila spisovateľka, prekladateľka a literárna kritička Zora Jesenská, jedna z najvýznamnejších osobností slovenského umeleckého prekladateľstva. Bola jednou z prvých, kto vo východnom bloku preložil Pasternakov román Doktor Živago. Za jej kritiku stalinského modelu moci a za demokratické postoje v období Pražskej jari jej normalizačný režim zakázal prekladať a publikovať a jej meno vymazal z učebníc literatúry.
Zora Jesenská sa narodila 3. mája 1909 v Martine. Mala talent na jazyky a od detstva milovala literatúru. Študovala na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave, odbor hra na klavíri. Potom sa vrátila do Martina, kde súkromne vyučovala a bola činná v ženskom spolku Živena.
V rokoch 1949-1950 pôsobila na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity, kde zaviedla prekladateľský seminár. Zaslúžila sa o vysokoškolskú výučbu prekladateľstva. V rokoch 1952-1956 pracovala ako redaktorka vo vydavateľstve Tatran.
Od 30. rokov minulého storočia publikovala články o literatúre a výtvarnom umení, ale aj o politike. V 50. rokoch sa začala venovať umeleckému prekladu. Bola poprednou prekladateľkou diel Dostojevského, Puškina, Tolstoja Šolochova i ďalších ruských autorov. Prekladala aj Shakespeara a tiež diela francúzskej, bulharskej či nemeckej literatúry. V roku 1968 ako vôbec jedna z prvých vo východnom bloku preložila román Borisa Pasternaka Doktor Živago. Zora Jesenská sa stala jednou z najvýznamnejších umeleckých prekladateliek na Slovensku.
Popri prekladoch písala aj reportážne knihy a publikovala množstvo esejí. Venovala sa aj teórii prekladu a radí sa medzi zakladateľov modernej slovenskej prekladateľskej školy.
Kritika sovietskeho modelu moci
V období Pražskej jari sa zapojila do demokratizačného procesu. „Diktatúra a duch podriadenosti spustošili všetko – iniciatívu, aktivitu, súdne myslenie, občiansku odvahu, vedomie vlastnej svojprávnosti a dospelosti, ba aj zodpovednosti. Jeden čas u nás tuším už ani nebolo občanov,“ napísala v apríli 1968 v časopise Kultúrny život. Kritizovala stalinský model socializmu. Označila ho za „policajne byrokratický systém“, kde režim „povedal: toto je dokonalá sloboda a kto tomu neverí, je nepriateľ československého ľudu“.
Otvorene napísala, že ruskí zmocnenci rozhodovali, „kto bude zavretý a kto ostane zatiaľ na slobode, proti komu sa zorganizuje proces a za čo na ňom bude odsúdený, koho popravia a komu sa milostivo dovolí ostať nažive“. Takéto slová nemohol potom normalizačný režim nechať len tak.
Tento jej pamätný text síce odrážal vtedajšiu snahu reformovať socializmus, nie ho odstrániť, bol však v čase pred okupáciou jedným z najvýznamnejších textov kritizujúcich sovietsky mocenský model a prax komunistického režimu. Po potlačení Pražskej jari veľmi rýchlo pocítila odpoveď normalizačného režimu.
Odpoveď normalizačného režimu
Pamätná je jej účasť na oslavách víťazstva československých hokejistov nad Sovietskym zväzom v marci 1969. V Prahe sa na Václavskom námestí zišlo 25 tisíc ľudí a oslavy sa premenili na manifestáciu slobody. Oslavy boli aj v Bratislave. Verejná bezpečnosť zasiahla najprv obuškami, potom dvomi policajnými vodnými delami.
Zoru Jesenskú jeden z príslušníkov Verejnej bezpečnosti zbil obuškom. Jesenská potom uverejnila v pražských Listoch článok, v ktorom opisovala policajný zásah na manifestácii. Bolo to jedno z jej posledných verejných vyjadrení.
Na majstrovstvách sveta 1969 Československo zvíťazilo nad Sovietskym zväzom dvakrát a obe tieto víťazstvá boli v Československu vnímané ako odplata za okupáciu. Mimochodom po týchto zápasoch československí hokejisti ako prejav odporu proti okupácii nepodali sovietskym hráčom ruky.
Normalizačný režim zakázal Jesenskej prekladať aj publikovať a nikde sa o nej nesmelo písať ani hovoriť. Zomrela v decembri 1972 v Bratislave. Komunistická moc nedovolila verejnosti zúčastniť sa na jej pohrebe.
Jej manžel, významný literárny kritik Ján Rozner, ktorý ovládal osem jazykov, musel opustiť republiku. Ani o Jesenskej ani o jej manželovi sa nesmelo učiť a mená oboch režim vymazal z učebníc literatúry.
Nadčasový odkaz
Vo vyššie citovanom texte Zora Jesenská doslova nadčasovo odkazuje, že všetky tie deformácie spoločnosti si musíme pripomínať, „aby sme si uvedomili, z akého hlbokého, nultého bodu sa teraz driapeme nahor“. Rovnako nadčasové a dnes opäť nesmierne aktuálne je jej upozornenie, že demokracia je o deľbe moci, o garantovaní práv a slobôd občanov, o funkčných inštitúciách a tiež o vyspelej občianskej spoločnosti.
Ak Jesenská vo svojej dobe varovala pred tými, čo chcú občanov oklamať lžidemokraciou (dnes by asi napísala, že aj pseudodemokraciou), jej varovanie sa tu a teraz opäť stáva mimoriadne vážnym a aktuálnym. Rovnako ako jej upozornenie, že pri budovaní demokracie máme v zásade len dve možnosti: buď sa zastavíme niekde na polceste alebo budeme budovať ozajstnú demokraciu s ústavnými, zákonnými a inštitucionálnymi zárukami.
V roku 2017 prezident Andrej Kiska udelil Zore Jesenskej Rad Ľudovíta Štúra in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj prekladateľskej činnosti.