Tvrdiť, že Most-Híd novelu zákona o dvojitom občianstve nepodporil, lebo nebola zhoda v koalícii, je alibistická hlúposť na nekonečno.
Ani v prípade opozičného návrhu zrušiť tzv. Mečiarove amnestie nebola zhoda v koalícii, napriek tomu štyria poslanci za Most-Híd vrátane Bugára za návrh hlasovali. Tak prečo nie aj pri občianstve? Žiadny rozdiel v tom nie je.
Jeden drobný rozdiel tu predsa len je: amnestie sú Mečiarove, odnímanie občianstva je zákon Ficovej vlády. Nedráždime zbytočne Fica, vravia si asi v Moste-Híd.
V minulosti dal Most-Híd zákon o občianstve dokonca na Ústavný súd. Dnes už v koalícii so Smerom, SNS a Sieťou ani jeden poslanec Mosta zmenu právnej úpravy nepodporil. Pritom nešlo o nič iné, než čo predtým sami presadzovali.
Pretože zhoda na zmene zákona o občianstve v koalícii nebola a zrejme ani nikdy nebude, podobne aj v opozícii, bolo jasné, že návrh neprejde. No práve preto mohol Most zahlasovať. Zvyšných členov koalície by to nijako nevystrašilo. Most tak mohol voličom ukázať, že si za svojimi postojmi naozaj stojí.
Bugár sa vyhovára na koaličnú dohodu. V tej sa strany zaviazali, že žiadna koaličná strana „nesmie presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom so stranami opozície“. Inými slovami žiadne podrazy. Lenže hlasovať za zmenu by v tomto prípade nebolo na úkor žiadnej koaličnej strany, pretože bolo jasné, že návrh neprejde. Rovnako ako v prípade amnestií. Pri amnestiách to nebolo porušenie koaličnej dohody a pri občianstve by to porušením bolo?
Odpoveď, prečo Most zmenu zákona o občianstve nepodporil, ponúkol sám Bugár, keď hovoril, že v prípade zahlasovania by nemuseli prejsť iné hmatateľné veci dôležité pre Most, ako napríklad podpora menšinovej kultúry. Aby sme tomu rozumeli: ide o fond pre financovanie menšinových kultúr. Teda fond, cez ktorý budú pretekať milióny do prostredia Mosta. Toto je naozaj hmatateľné, s tým treba s Bugárom súhlasiť.
Oproti tomu je dvojité občianstvo podľa Bugára „hlavne pocitové“. Po tom, čo v minulosti Most zákon o dvojitom občianstve kritizoval a dal ho aj na Ústavný súd, takýto cynizmus čakal asi málokto.
Odrazu celkom iný jazyk. Hodnotové i politické postoje sú pragmaticky zobchodované a zmysel slov sa stráca v chaose politického alibizmu.
Bugár a spol. by sa pri téme občianstva nemali alibisticky vyhovárať na zhodu či nezhodu v koalícii, ani na koaličnú dohodu, pretože po hlasovaní o amnestiách to nesedí.
(Aktuálne.sk 5. 5. 2016)