„Katastrofa pre českú novinársku prácu.“ Takto komentoval švédsky denník Dagens Nyheter škandál televízie Prima, resp. nariadenie vlastníkov televízie, aby jej reportéri vykresľovali utečencov výlučne v negatívnom svetle a hovorili o nich ako o hrozbe. Kauza TV Prima je problém nielen pre Česko.
Televízia Prima je z polovice vlastnená švédskou mediálnou spoločnosťou MTG. Tá má podľa komentára švédskeho denníka podiel na likvidovaní dôvery k médiám v krajine, „kde propaganda, populizmus a xenofóbia rastú exponenciálnou mierou“. V krajine, kde si ešte mnohí pamätajú, že spravodajstvo pred rokom 1989 definovalo dobro a zlo podľa vopred daného ideologického scenára.
V kontexte kauzy nie je nezaujímavé, že spoločnosť MTG donedávna spolupracovala v Rusku so štátnymi, resp. vládnymi televíznymi stanicami a dokonca aj s úzkym kruhom Putinových spolupracovníkov. Spoluprácu musela ukončiť len kvôli novým ruským zákonom.
Česká Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie už minulý rok poukázala na tendenciu spravodajstva televízie Prima vytvárať negatívny mediálny obraz o migrácii a utečencoch. Teraz analyzuje jej tohtoročné reportáže.
Napríklad v reportáži o utečencoch umiestnených v Jihlave vložila Prima do úst jednému z utečencov nepravdivý simultánny preklad, čo prispelo ku skresleniu celej reportáže. Televízia ignorovala vyjadrenia nadačného fondu, ktorý ubytovacie zariadenie spravuje, ako aj charitatívnych pracovníkov.
Dvaja redaktori už z televízie odišli, pretože nesúhlasili so zásahmi zo strany vedenia. Jedna redaktorka sa priznala, že niekoľkokrát dostala príkaz natočiť negatívnu reportáž. Podľa redaktorky v dôsledku takýchto nariadení už v Prime funguje autocenzúra.
Nejeden divák si povie: Ak sa toto dialo v Prime, prečo by sa niečo také nedialo aj inde? Ak sa to stalo v Česku, kto zaručí, že sa niečo podobné nedeje na Slovensku?
Prima poprela pravidlá žurnalistiky. Poprela novinársku etiku a profesijnú zodpovednosť. Podobne ako pred časom slovenský denník, ktorému nevadilo, že minister vnútra Kaliňák inštruoval jej novinárku, ako a o čom má písať. V oboch prípadoch šlo o prezentovanie vopred pripraveného obrazu sveta. Takto to vyzerá, keď ideológia a politika rozhodujú, kto je dobrý a kto zlý, kto je prijateľný a kto nie a o čom a ako sa má písať či hovoriť. Takto inštrumentalizované médiá politiku viac robia než o politike informujú. Na značnú časť voličského publika to má veľký vplyv.
Prima má divákov aj na Slovensku. Jej jednostranné protiutečenecké reportáže zapadali do obrazu sveta, aký pred voľbami šírila Ficova i Sulíkova agresívna rétorika. Nejedného slovenského diváka utvrdzovali v prikyvovaní na propagandu neznášanlivosti. Slovenskí šíritelia strachu mali spoza hraníc jeden ideologický bonus navyše.
Vybudovať si dôveru nie je jednoduché. Stratiť ju však možno veľmi ľahko. Na to by mali pamätať nielen v Prime.
(Aktuálne.sk 14. 6. 2016)