Ak chce mať niekto pokoj za každú cenu, aj za tú, že bude tancovať podľa Ficových nôt, nech neudeľuje Bielu vranu. No ak ju už raz udeľuje, musí vedieť, že niektoré konkrétne prípady nutne budú mať politický kontext.
Pred niekoľkými rokmi som bol členom poroty, ktorá rozhodovala o udeľovaní Bielych vrán. Preto viem, že aj pri najlepšej vôli nie je vždy možné predísť neskorším spochybňujúcim situáciám.
S Bielou vranou pre Alana Suchánka bolo všetko v poriadku do okamihu, keď Robert Fico v politickom zápase urobil bu bu bu. Suchánek sa nezľakol. No organizátori Bielej vrany áno. Namiesto toho, aby na Ficovo extempore reagovali jednoducho tak, že naň nebudú reagovať, lebo sa nenechajú zatiahnuť do politického ringu, urobili to najhoršie, čo mohli urobiť. Najprv povedali Suchánkovi, že mu odoberú ocenenie, potom sa vyjadrili, že to ešte nie je definitívne, napokon povedali, že mu ho predsa len neodoberú, ale že odstupuje Rada Bielej vrany. Čo to má znamenať? Čo je to za správanie?
Ak ocenenie nie je objektívne spochybniteľné, Rada i organizátor si majú zachovať chladnú hlavu a stáť si za udelením ocenenia. A teda aj za oceneným. A nie hodiť ho cez palubu a pritom sa útrpne kajať.
Organizátori Bielej vrany sa snažia všemožne si chrániť auru apolitickosti. No tým, ako sa zachovali, sami vstúpili do politického zápasu, v ktorom ťahajú za kratší koniec.
V súvislosti s verejným obstarávaním inkriminovaného CT prístroja nedošlo zo strany MUDr. Suchánka k individuálnemu pochybeniu. Respektíve nie k takému, ktoré by dávalo dôvod na spochybnenie rozhodnutia o udelení ocenenia. Rada Bielej vrany ho však svojím chaotickým postojom namočila do verejného pranierovania, verejne mu ublížila a abdikáciou členov ho pritlačila k múru.
Suchánkovi neprajníci jasajú. Zvíťazil Ficov politický nátlak a nie zdravý rozum.
(Aktuálne.sk 16. 6. 2016)