Deutsche Welle je iná liga ako tá, na ktorú sú politici Smeru na Slovensku zvyknutí. Stačil jeden vážnejší zahraničný rozhovor s renomovaným novinárom, aby sa demaskovala Lajčákova uhladená diplomatickosť.
Rozhovor pre Deutsche Welle bol dôležitý nielen z hľadiska Lajčákových kariérnych ambícií, ale je dôležitý aj pre slovenského voliča. Pretože odhalil zásadné veci, doma starostlivo schovávané za fasádou umiernenosti.
Po prvé, Lajčák ukázal, že zdieľa Ficov štýl obviňovania druhých. V súvislosti s (ne)prijatím utečencov Lajčák tvrdí, že ak je ľuďom niečo nanútené, „namiesto toho, aby im to bolo vysvetlené, prečo by to mali prijať“. A že „to musí byť proces, musíte to ľuďom vysvetľovať“.
Áno, v tom má Lajčák pravdu. Pravdu má aj v tom, že ľudia sa boja toho, čo nepoznajú. Nuž ale kto iný by mal vysvetliť ľuďom situáciu, ak nie predstavitelia vlády, najmä premiér a minister zahraničia? Kto iný má vnášať pokoj a slušnosť do verejného priestoru a do napätej situácie? Lenže vláda namiesto toho využívala prirodzené obavy ľudí a rozdúchavala strach a neznášanlivosť. A Lajčák teraz ukazuje prstom na druhých.
Po druhé, Lajčák zdieľa Ficovu arogantnosť. Na poznámku renomovaného novinára, že Slovensko vnáša svojimi postojmi do únie nejednotu a nedôveru, sa Lajčák ohradí, že „to vôbec nie“ a smeje sa. Zháči sa, až keď sa ho novinár spýta, či je to vtipné. Pri pripomienke niektorých Ficových predvolebných výrokov a pri otázke, ako ich slovenský premiér myslel, Lajčák len odvetí: „Spýtajte sa jeho.“ Alebo: „Choďte sa spýtať premiéra na kontext, čo tým chcel povedať.“ Iste, takto odpovedá nejeden diplomat. Ale minister a kandidát na šéfa OSN?
Po tretie, Lajčák zdieľa Ficov štýl nezodpovednej kampane: v kampani možno čokoľvek a bez akejkoľvek zodpovednosti. Ak by to tak nebolo, nemohol by o predvolebných protiutečeneckých prehláseniach premiéra povedať, že sa na to treba pozerať „v kontexte volebnej kampane“. Čiže v kampani možno čokoľvek a za nič netreba niesť zodpovednosť. Aj takto sa deformuje politika a znižuje sa dôvera ľudí k politike a politikom.
Nie tak dávno mal Lajčák na pôde OSN celkom inú rétoriku. Potreboval byť akceptovaný tými, čo mali o jeho ambíciách rozhodovať. Aj Fico mal nedávno v europarlamente celkom inú rétoriku, než akú prezentuje doma. Potreboval byť akceptovaný kvôli predsedníctvu. Až mu napokon jeho domáce predvolebné postoje a vyjadrenia museli pripomenúť niektorí europoslanci.
Jeden ako druhý. Politici dvoch tvárí.
Lajčák s Ficom možno nie vo všetkom súhlasí, ale je zjavné, že mu nie je nepríjemné slúžiť v jeho vláde a zdieľať jeho štýl politiky a ideologický svet. Navyše ukázal, že vie mať rovnako nehorázne odpovede ako jeho premiér.
V poriadku, nech Lajčák zdieľa Ficov svet a nech sa naďalej uchádza o dôveru voličov na Slovensku. Je to jeho voľba. Ale s takýmto ideovým svetom nech nekandiduje na post generálneho tajomníka OSN.
(Aktuálne.sk 26. 7. 2016)