Kočner je vo väzbe, ale aplauz, ktorý nastal, je prehnaný. S Kočnerom sa už spájali také kauzy, že všade inde by už zrejme dávno sedel v base natvrdo. O víťazstve spravodlivosti a zákonnosti bude možné hovoriť až vtedy, keď bude (ak vôbec) právoplatne odsúdený.
Iste, kauza zmenky je o astronomickej sume. Ako vyhlásil prokurátor Šanta, Kočner „svoju ekonomickú trestnú činnosť stupňuje. Zmenkový delikt spáchal štyrmi útokmi v astronomickej sume 69 miliónov eur, ktorú česká a slovenská kriminalita ani nepozná“.
Sú situácie, keď možno povedať, že na každého raz príde. Lenže v našich podmienkach je dnes slovo „na každého“ trochu prehnané. Toto ešte vonkoncom nie je tá situácia. Navyše aj v Kočnerovom prípade je to zatiaľ len prvý krok k tomu, aby prišlo aj na neho.
Nemožno sa však vyhnúť aj otázke načasovania. Bez toho, aby sme chceli špekulovať: Kedy prišla Kočnerova väzba? V čase, keď už bola potreba prekryť obrovské množstvo káuz a škandálov tejto vládnej koalície, rozkrádanie štátu a hrubo cynické spôsoby vrátane bábkových výmen naliehavá ako nikdy predtým. Najmä v atmosfére masových protestov. Kočner sa na to hodí priam ideálne. Bol už priam symbolom nedotknuteľnosti. Teraz ho riešia všetky médiá, celá krajina, pričom kauzy, konšpirácie a škandály, vrátane takých detailov ako Ficovo bývanie u Bašternáka sú odrazu v úzadí. Lenže trpký pocit z toho všetkého, čo sa na nás z politiky tejto vládnej moci valí, to neprekryje. Tobôž nie realitu neriešenia kľúčových problémov.
Vládna koalícia nás – presne v duchu toľko proklamovanej kontinuity s vládou Fico II – štýlom politiky a množstvom káuz posunula na perifériu civilizovanej Európy a uvoľnila ešte väčší príval extrémizmu. O morálnej devastácii, ktorú táto vládna moc spôsobuje ako dôsledok svojho štýlu vládnutia, ani nehovoriac. Toto všetko sa len tak ľahko prekryť nedá.
V snahe toto všetko aspoň trochu prekryť sa urobia aj tlačovky o kadejakých balíčkoch, ktoré v skutočnosti pripomínajú socialistické eldorádo, nekoncepčné a nesystémové ad hoc riešenia, ktoré nič nezmenia, iba hrajú na udržanie tvrdého voličského jadra a na subjektívne pocity z podhodených výhod.
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Prístup prokurátora Šantu i rozhodnutie Najvyššieho súdu treba naozaj kvitovať. (Šanta sa nevŕtal v Kaliňákovom biznise, takže ho asi nechajú na pokoji. Ale sme na Slovensku za vlády Smeru, takže čas ukáže.) Len si pritom nenechajme vládnou mocou zalepiť oči a zavrieť ústa. Tobôž nie navodiť dojem, že spravodlivosť odrazu začína fungovať.