Strany vládnej koalície sľubovali zmenu štýlu politiky. Lenže zmena štýlu politiky či politickej kultúry nenastala. Hádky v priamom prenose, papalášizmus, chaos a tak ďalej a tak ďalej. No a Matovičovo nedôstojné vystupovanie a choré útoky na vedcov, odborníkov i všetkých kritikov.
Obrovský prepad dôvery a padajúce percentá sú jasným signálom, ktorý koalícia asi nechce vidieť a dôvody nedokáže chápať.
Zničená nádej správaním sa samotnej koalície a niektorých jej politikov môže zanechať vážne stopy. Takýto trend napokon môže spôsobiť dlhodobé rozčarovanie voličov, ktorí slovám o zmene, napriek istej rezervovanosti k tým ktorým politikom alebo stranám, uverili. Môže mať vážne dôsledky na ďalší vývoj demokracie, najmä ak si predstavíme návrat Smeru I. aj II. s doplnením Kollárovou rodinkou.
Vládne strany by sa mali poučiť z roku 2016, presnejšie z obdobia, ktoré voľbám 2016 predchádzalo a čo sa potom stalo. Schopnosť reflexie a poučenia im však zjavne chýba.
Prečo môže byť uvedené obdobie poučené?
Pred voľbami 2016, teda v čase samovlády Smeru, mali stredopravé strany obrovskú príležitosť, aby občanov mobilizovali silnou a najmä spoločnou opozičnou politikou a programovou alternatívou. Svojou jalovosťou však iba prehĺbili rozčarovanie voličov.
Namiesto sebareflexie a urýchleného nastolenia silných programových téz prišli spory, trieštenia a bezzubosť. K tomu pyšná a pohŕdavá marketingová hra na „starých“ a „nových“. A čoraz častejšie šepkalo, že minimálne jedna zo strán je ochotná ísť so Smerom (Most-Híd aj Sieť napokon veľmi rýchlo skočili do náruče Smeru a vieme ako dopadli).
Popri tom pritakali na sociálne balíčky, osvojili si tento smerácky sociálny marketing namiesto toho, aby spoločne predložili programovú i hodnotovú alternatívu. koncepčnú a systémovú.
Čo malo byť potom motívom stredopravého voliča? Lebo Fico? Lebo kradnú? To nemohlo stačiť. Ani nestačilo.
Je pravda, že s mašinériou populizmu, lží a demagógie sa súperí len veľmi ťažko. Tomu kultivovanejší volič rozumie. Rovnako je pravda, že stredopravé strany na viaceré vážne kauzy vytrvalo upozorňovali. Celkovo sa však ukázali ako bezzubé, rozhádané a nejednotné a nedokázali sa zhodnúť ani na minimálnom spoločnom postupe. Neukázali ani ambíciu osloviť masu nevoličov či nerozhodnutých. Spoliehali sa iba na to, že voličov zmobilizujú hrozbou „lebo Fico“.
V situácii, keď sa oligarchia stala súčasťou riadenia štátu, keď sa jedna kauza valila za druhou a keď vládny Smer inklinoval k bieloruskému typu vládnutia, bolo potešiteľné, že aspoň občianska sféra – opäť – dvíhala svoj hlas a upozorňovala, že ide o veľa.
Od stredopravého voliča sa očakávalo, že bude zodpovedný, „lebo Fico“. V realite to však znamenalo, že má kompenzovať jalovosť stredopravých strán a naoko zahladiť ich krízu.
Výsledok neustálych hádok a sporov, neschopnosti postupovať jednotne a napokon aj koketovania niektorých so Smerom poznáme. Lenže dnes je zrejmé, že súčasné vládne strany sa nepoučili.
Tak ako sa stredopravé strany správali pred 2016, tak sa správajú aj dnes. Útoky, hádky, rozbroje, nedôstojné vystupovanie, odkazy cez médiá alebo facebook. Chaos a neschopnosť spoločného postupu a jednotného vystupovania. Otvorené koketovanie jednej strany so Smerom a Hlasom. A keď máme vyššie nároky na politickú kultúru a štýl politiky, počúvame, či chceme návrat mafie. Opäť to zaklínadlo, tentoraz v podobe „lebo mafia“.
Dobre, po voľbách 2020 prešli z opozície do vlády. To však bolo primárne vďaka vtedajšiemu kontextu, ktorý tvorili vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, odkrývajúce sa prepojenia Smeru na korupčné prostredie ovplyvňujúce podobu spravodlivosti i riadenia štátu a na osoby, ktoré dnes čelia trestným stíhaniam a napokon silné občianske protesty volajúce po zmene a spravodlivosti. Lenže práve táto nádej na zmenu je dnes likvidovaná samotným správaním sa predstaviteľov vládnej koalície. Pretože zmena neznamená len výmenu osôb na stoličkách, všakže. Permanentnú vládnu krízu ani prepad dôvery nemožno ospravedlňovať pandémiou ani alibisticky prekrývať obvinením viacerých osôb prepojených so Smerom.
Skrátka nepoučiteľní a neschopní sebareflexie. Môže to mať vážny dosah. Pretože „lebo mafia“ ani teraz stačiť nemôže.