Zlyhania ministra Mikulca by v každej civilizovanej krajine s príčetným premiérom už dávno stačili na odvolanie bez mihnutia oka.
Mikulec zlyhal už v kontexte pandémie. Najmä pri povinnosti zabezpečiť vymáhanie dodržiavania opatrení: dôslednú kontrolu ich dodržiavania a sankcionovanie ich porušenia. Pritom dôsledné dodržiavanie opatrení malo byť jedným z kľúčových prostriedkov úspešného zápasu s pandémiou.
Zlyhanie pri pandémii
Manažovanie pandémie dopadlo tak, že sme patrili medzi krajiny s jej najhorším zvládaním. A dnes, keď sa tvárime a správame, ako by tu už pandémia nebola, denne pribúda vysoký počet nakazených a čísla sú stále desivé. Len to – unavení z pandémie a vystrašení z vojny – už nechceme vnímať (pri porovnateľných číslach sme tu mali lockdown a prísne opatrenia). To všetko, samozrejme, nie je len Mikulcova chyba. Dokonca treba korektne povedať, že jeho vina je omnoho menšia než toho, kto to celé totálne zbabral, teda Matoviča.
V rámci úloh a povinností vymedzených postavením a kompetenciami však Mikulec vážne zlyhal a výrazne prispel k zbabranému manažmentu pandémie. Chyby videli všetci, od bežných ľudí, cez novinárov a mimovládky až po samosprávy. Je síce pravda, že po Smere zdedil štruktúru vnútra v dezolátnom stave. Nie však v takom, aby zostal bezmocný.
Zlyhanie pri utečeneckej kríze
Manažovanie utečeneckej krízy je ďalším dôkazom Mikulcovej neschopnosti. Najprv sme počúvali, že štát je na utečeneckú krízu pripravený. A tiež, že všetko je pod kontrolou. No keď od prvých hodín všetku ťarchu znášali dobrovoľníci a mimovládky, Mikulec nielenže situáciu neriešil, on dokonca arogantne útočil na tých, ktorí už padali od vyčerpania.
K tomu teraz aj informácia, že na riešenie utečeneckej krízy bola vybraná aj firma blízka hnutiu OĽaNO. Máme mimoriadnu situáciu, keď treba konať okamžite a nemožno čakať mesiace kvôli zdĺhavým procesom. To však neznamená, že tu môžu prekvitať netransparentné a pochybné postupy a kamarátšafty. Keby boli Heger s Matovičom v opozícii, už by kričali o zlodejoch a klientelizme.
Premiér mal už dávno konať
Premiér Heger mal konať a predbehnúť snahu Smeru odvolať Mikulca. Krízy, aké zažívame, prinášajú aj zvýšené nároky na schopnosti. Treba konať rýchlo a mať zvýšenú odvahu kriticky sa pozrieť aj do vlastných radov. Pretože inak je to udržiavanie nefunkčného alebo ťarbavo funkčného systému v časoch, keď je mimoriadne potrebná agilnosť, kompetentnosť a schopnosť prinášať správne rozhodnutia v správnom čase.
Mikulec nebol schopný zvládnuť pandemickú krízu. Teraz je rovnako neschopný zvládať utečeneckú krízu. Tým, že premiér Heger strká hlavu do piesku a nekoná, ponúka Smeru hraciu kartu a pomáha udržiavať pri živote ukážkovú neschopnosť.
Autor však v Mikulcových rozhodnutiach predsa len jedno vysoko oceňuje: šéfa polície Štefana Hamrana. Pochvalne treba hovoriť aj o príkladnej práci príslušníkov cudzineckej polície, ako aj o ukážkovo rýchlom rozhodnutí štátu o statuse dočasného útočiska pre ukrajinských utečencov a vôbec o lex Ukrajina. To všetko však nie je dôvod privrieť oči nad vážnymi zlyhaniami ministra vnútra.
Kritika zlyhaní vonkoncom neznamená postaviť sa do šíku so Smerom. Znamená len celkom obyčajnú predstavu o funkčnom štáte a profesionálnych i ľudských kvalitách ľudí, ktorí štát riadia.