Moldavsko odsúdilo ruskú inváziu na Ukrajinu a zároveň obvinilo Moskvu zo snahy destabilizovať vládu prezidentky Maie Sanduovej. Deklaruje prozápadnú orientáciu a má štatút kandidátskej krajiny na členstvo v Európskej únii.
Nedávny samit Európskeho politického spoločenstva sa konal práve v Moldavskej republike. Čo to znamená v aktuálnej situácii pre krajinu?
Samit Európskeho politického spoločenstva sa tohto roku konal v Moldavskej republike preto, aby posilnil miestnych politikov i verejnosť v smerovaní do EÚ a aby im naznačil možnú obranu proti intervencii zvonku cez jediné otvorené pohraničné dvere, cez Podnestersko/Transnistriu.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borell uviedol, že „existujú vážne, narastajúce a pokračujúce pokusy o destabilizáciu“ Moldavska. EÚ uvalila sankcie na sedem osôb, ktoré obvinila z pokusu o destabilizáciu krajiny. Ako sa prejavuje snaha destabilizovať vládu a krajinu?
Moskva chce destabilizovať pozíciu pani prezidentky Sanduovej, pretože v roku 2020 porazila proruského kandidáta.
Keď spomíname prezidentku Maiu Sanduovú, mimochodom absolventku Harvardovej univerzity, treba povedať, že zažila turbulentnú politickú kariéru. Ako premiérka zažila vládnu krízu a pád vlády, predtým aj prehru v prezidentských voľbách 2016 s proruským Igorom Dodonom. Ten bol zástancom zrušenia asociačnej dohody s EÚ, presadzoval užšiu hospodársku spoluprácu s Ruskom a povinnú výučbu ruštiny. Roku 2020, keď Dodonovi vyjadril podporu Vladimir Putin, ho však už Sanduová porazila. Čo rozhodlo, že na druhý pokus to vyšlo a Moldavsko má dnes proeurópsku prezidentku?
Čo umožnilo zvoliť Sanduovú v roku 2020 za prezidentku? Rastúca vôľa a snaha občanov stať sa členmi Európskej únie, snaha odkloniť sa od Ruskej federácie a ešte viac sa prikloniť k Rumunsku, ktorého bola Moldavská republika kedysi súčasťou ako kniežatstvo Basarábia.
Moldavsko má pohnutú históriu, ktorej súčasťou je aj napätie s proruským Podnesterskom. Aká je dnes situácia, resp. vzťah k tomuto regiónu? Nemôže zohrať práve Podnestersko vážnu destabilizačnú rolu v súvislosti s úsilím Moldavska o vstup do EÚ a plnením prístupových kritérií?
Moskva chce destabilizovať Moldavskú republiku aj blokovaním moldavského exportu cez Podnestersko. V Podnestersku je napríklad lacný alkohol a cigarety. Donedávna tam chodili Moldavčania aj na nákupy. Ale Podnestersko je aj vstupnou bránou pre prípadnú intervenciu zvonku. Je vám určite jasné, o akej intervencii hovorím.
Mimochodom izolované Podnestersko – táto predstava bola už v Stalinovej hlave. Pár rokov potom, ako 1. decembra 1918 vzniklo tzv. Veľké Rumunsko, Stalin obsadil časť Besarábie. Poukazoval na fakt, že drvivú väčšinu tam tvoria rusky hovoriaci obyvatelia.
V akom časovom horizonte vidíte vstup Moldavska do EÚ?
Kedy sa stane Moldavská republika členským štátom EÚ, to dnes závisí od plnenia predvstupových kritérií, od ekonomického rastu a môžu to pozitívne ovplyvniť aj silnejúce vzťahy s Rumunskom. Mimochodom v 90. rokoch minulého storočia malo NATO v Kišineve svojho zástupcu. Tým však nechcem nijako naznačiť, že vstup do EÚ by mal byť simultánny so vstupom do NATO.
Napriek niekdajšiemu silnému ruskému vplyvu sa ako oficiálny jazyk nepresadila ruština, ale rumunčina. Ako je to teda s moldavským jazykom?
Ruština bola u nás rovnocenným jazykom s moldavským jazykom. V 50. rokoch minulého storočia ruskí jazykovedci zakázali používať termín „rumunský jazyk“. Ale moldavský jazyk bol vlastne určitým variantom rumunčiny. S obrovským množstvom rusizmov, o ruskej výslovnosti pôvodne rumunských slov ani nehovoriac.
Vedecké disciplíny ako astronómia, kozmonautika, hutníctvo, ale aj niektoré odbory medicíny používajú viac ruštinu ako moldavčinu či rumunčinu. Rozprával som sa o tom so slovenským romanistom a bývalým slovenským veľvyslancom Rumunsku a Moldavsku profesorom Petrom Kopeckým a on mi vysvetlil, prečo by sa nemal oficiálne používať moldavský jazyk. Ako príklad použil Rakúsko a Mexiko. Bolo by komické hovoriť o rakúštine, keď sa tam hovorí po nemecky, alebo hovoriť o mexičtine, keď sa tam hovorí po španielsky. Moldavský parlament už dávnejšie prijal uznesenie, podľa ktorého oficiálnym jazykom Moldavskej republiky je rumunčina, nie moldavčina.
Ako vnímate vzťah Slovenska a Moldavska?
Naše vzťahy sú výborné. Avšak tak ako by sa dali rozšíriť slovensko-rumunské vzťahy napríklad v oblasti energetiky, takisto by sa dali rozšíriť aj slovensko-moldavské vzťahy spoluprácou vo viacerých oblastiach. Nie som však kompetentný detailnejšie to posúdiť.
Ak by som ako turista chcel navštíviť Moldavsko, čo by ste odporučili vidieť, kam by ste odporučili ísť?
Kresťanom odporúčam navštíviť katolícke kostoly a kláštor Orheiul Vechi. Milovníkom vína radím navštíviť vínne pivnice v Cricova, Milestii Noi a Branesti. Sadenice červeného hrozna, ktoré v Moldavsku dominuje (v Rumunsku zasa prevažuje biele víno), priniesli už v 16. a 17. storočí francúzski mnísi, ktorých tam vyslal francúzsky kráľ, aby mu dodávali dôverné informácie o vzťahoch medzi Tureckom a rakúskym cisárstvom, ktoré boli napäté. Turci francúzskych mníchov blahosklonne prijali, lebo vedeli, že Francúzsko bolo proti šíreniu rakúskeho vplyvu v Európe. Keď v 70. rokoch minulého storočia viniče začali vysychať a hynúť, Brežnev dal tajný príkaz doviezť 300 tisíc nových sadeníc francúzskeho červeného hrozna. No a tak v Moldavsku odrody francúzskeho červeného ešte stále hrajú na trhu s vínom prím vrátane vývozu. Keď chodím do slovenských obchodov, vidím tam aj vína z Moldavska, sú to polosladké vína, nie umelo sladené, ale prírodné, zväčša z neskorého zberu.
(Odpovede honorárneho konzula SR v Moldavsku nie sú oficiálnym stanoviskom Slovenskej republiky ani Moldavskej republiky, ale osobnými názormi a pohľadmi. Za spoluprácu pri rozhovore ďakujeme prof. Petrovi Kopeckému, bývalému veľvyslancovi SR v Rumunsku a Moldavsku.)