Ak je pravda, čo Matovič pred časom povedal, teda, že bol vo veci Sulíkovej komunikácie s Haščákom vypovedať, tak si vyšetrovatelia museli ťukať na čelo. Lebo s takými sprostosťami ich obťažuje asi málokto. Lenže teraz je to súčasť jeho debilizačnej kampane.
Igor Matovič ešte ako minister financií povedal, že má „zásadné dôkazy o korupcii Richarda Sulíka“, ktoré zverejní „počas volebnej kampane“. Načasoval si to presne a cielene (žiada sa povedať zákerne a podlo). Niečo síce zverejnil, ale o žiadnu korupciu nejde, tobôž o zásadné dôkazy. To, čo zverejnil, bola súkromná komunikácia Richarda Sulíka, z ktorej pri doterajších poznatkoch korupcia nijako nevyplýva. To je asi tak všetko. A to aj vtedy, keď si o Sulíkovom výbere komunikačných partnerov (počnúc stretnutím s Kotlebom kdesi za hranicami, cez raňajky a nechutné dialógy pri Kočnerovom termostate až po esemeskovanie s Haščákom) myslíme svoje.
Ako súčasť dezinfoscény
Žiadna informačná „atómofka“ to nebola, bol to len zúfalý pokus politika, ktorého si dejiny budú pamätať s hanbou.
Výtržník a podvodník s diplomovkou Matovič tento nezmysel vytiahol zámerne (a zákerne) v čase, keď už reakcie nie sú dostatočne účinné. Lenže body to neprinesie ani jemu.
Niežeby si Sulík nejakú politickú facku nezaslúžil, no v tejto veci jasne vidieť pomstychtivosť Igora Matoviča, ktorý je v spôsobe správania a štýle politiky rovnaký ako Fico.
Dezinformačnou interpretáciou (vraj korupcia atď.) Matovič len potvrdzuje, že spôsoby Fica či Smeru mu nie sú cudzie, pričom sa už správa ako súčasť dezinfoscény. Pretože tých dezinformačných interpretácií a útokov bolo v jeho vystúpeniach za uplynulé roky viac než dosť. V dezinformačných médiách by mal úspech.
Ako konkurenčný gang
Pred rokmi Matovič tvrdil, že mu niekto ponúkol peniaze za pád vlády. Potom to obrátil na vtipkovanie, aby sa nakoniec na páde vlády priamo podieľal (so Sulíkom, pamätáme si).
Pred časom si podlo nahral Procházku a potom sa tváril, že tá nahrávka akosi unikla z mobilu. A tak ďalej a tak ďalej.
Podlosť za podlosťou. Matovičov politický príbeh nie je o boji proti korupcii, to je len obyčajný trik majiteľa OĽaNO a jeho komparzu na zmanipulované publikum. V skutočnosti je to festival podlostí a zákerností občana Igora M. Niekdajší agresívny a podlý útok na Zuzanu Baťovú bol ukážkou zo vzorkovne.
Pri nedávnom výtržníctve (tlačovka Smeru) sa Matovič, ktorý už zjavne potrebuje inú ústavnú starostlivosť, správal ako pešiak konkurenčného gangu. Provokoval, aby vyvolal roztržku. Všetko si starostlivo pripravil: zvuk, kameru atď. Vedel presne, čo robí a čo chce. Takto to niekedy robia konkurenčné gangy: pošlú niekoho, kto sa vyhráža a provokuje, aby vyvolal stret či vlákal do pasce. Potom sa to už nejako zomelie.
Podobne aj teraz, len v inej podobe. Predhodí súkromnú komunikáciu, interpretuje ju obviňujúcim spôsobom a provokuje. No ak podľa Matoviča ktosi ponúka na predaj údaje zo Sulíkovho mobilu, polícia by azda mohla riešiť takýto typ biznisu. Ak si teda takúto ponuku Matovič nevymyslel. Pretože ono to nedáva zmysel.
Matovič svojho času podlo útočil na potenciálnych spojencov, aby ich zničil (PS/Spolu, Kiska a Za ľudí, Hlina a KDH atď.) a ich voličov pritiahol k sebe. Vtedy mu tá debilizačná kampaň vyšla, lebo využil emócie ľudí. V tandeme s Ficom permanentne devastuje politickú kultúru a demoluje písané i nepísané pravidlá demokracie. Nedokáže spolupracovať, jeho politika je postavená na vyvolávaní konfliktov. Inak to nevie, ale to je už asi súčasť diagnózy.
Späť k aktuálnej veci. To si len tak niekto môže chodiť po svete a ponúkať údaje z cudzieho mobilu? Ako je možné, že sa Matovič v čase, keď bol ministrom, dostal k súkromnej komunikácii niekoho druhého? Nejde tu o zneužite moci, resp. právomocí verejného činiteľa? A môže politik len tak beztrestne zverejňovať súkromnú komunikáciu niekoho druhého a ešte ju aj dezinformačne interpretovať? Ak je tu nejaké podozrenie, tak to padá práve na Matoviča. Mimochodom trestný zákon pozná pri trestných činoch aj existenciu osobitného motívu pomsty.