Doc. RNDr. Elena Dzifčáková, CSc., Dsc. pôsobila na Fyzikálnom ústave SAV a prednášala teoretickú astrofyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala aj v observatóriu na Lomnickom štíte. Od roku 2007 pôsobí na Astronomickom ústave Akadémie vied Českej Zatmenie Slnka pozorovala trikrát: v Maďarsku, v Austrálii a v Čile. „Nádherná slnečná koróna, hviezdy a zvláštne prítmie. Bolo to fantastické,“ spomína na svoj najväčší zážitok v doterajšej práci.
Astronómovia zväčša hovorievajú, že ich astronómia zaujímala už od detstva. Bolo to tak aj u vás?
Nie som žiadna výnimka. Pochádzam z Hlohovca, kde už v mojej mladosti bola hvezdáreň pod vedením dr. Csereho. Boli tam krúžky pre mladých astronómov, cez prázdniny letné školy pre mladých, chodili sme pozorovať meteory. Spolu so sestrou sme sa stretali s kamarátmi, ktorí mali podobné záľuby ako my. Mám z tohoto obdobia krásne zážitky.
Pôvodne ste študovali fyziku a potom ste pôsobili na Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied. Ako ste sa od fyziky dostali k astronómii?
V Bratislave na Univerzite Komenského sa astronómia študuje až od tretieho ročníka ako špecializácia odboru fyzika. Túžila som byť astronómkou, preto som šla študovať fyziku. Na škole sme mali niečo ako prijímacie pohovory na astronómiu a pamätám sa, že som tam prehlásila, že sa chcem venovať vede. Asi to nebolo správne, lebo ma nevybrali. Mrzelo ma to, ale povedala som si, že nevadí a zvolila som si špecializáciu fyzika plazmy. Veď napokon skoro všetka žiariaca hmota vo vesmíre je plazma. Tam som sa začala venovať spektroskopii, ktorej som zostala verná doteraz.
Po skončení fakulty som nastúpila na Fyzikálny ústav SAV. Asi po dvoch rokoch prišla možnosť prihlásiť sa na konkurz na študijný pobyt na Astronomickom ústave v Tatranskej Lomnici v slnečnom oddelení. Prihlásila som sa a konkurz som vyhrala. Moja rodina si vtedy myslela, že prácu v Tatrách po čase vzdám, presun tam bol náročný, ale vytrvala som.
No nebol to váš posledný presun, pretože dnes pôsobíte na Astronomickom ústave Akadémie vied Českej republiky. Prečo ste sa rozhodli odísť do Česka?
Na Slovensku som pôsobila do roku 2007. Prednášala som najmä teoretickú astrofyziku na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Pre zmenu pôsobiska som mala dva dôvody. Jeden osobný – môj manžel. Hoci je pôvodom Slovák, pracuje v Česku. Druhým dôvodom boli oveľa lepšie podmienky pre vedeckú prácu na Astronomickom ústave AV ČR v Ondřejove. Je tu lepšie materiálové a finančné zabezpečenie a som tu v komunite, ktorá sa zaoberá podobnými problémami ako ja. Na fakulte som bola v tomto trochu osamotená.
To nie je práve najlepšia vizitka z hľadiska podpory či podmienok slovenskej vedy. Napokon aj viacerí vedci, ktorí pracujú v zahraničí a s ktorými som sa zhováral, ako jeden z dôvodov pôsobenia napríklad v Česku spomínajú lepšie podmienky. To by bolo na samostatnú tému. Ale späť k vašej práci. Venujete sa výskumu slnečnej koróny. Pre nás laikov: čo je slnečná koróna, ako si ju máme predstaviť? Aké je jej zloženie?
Slnečná koróna je najvrchnejšia časť atmosféry Slnka. Leží nad oblasťou, fotosférou, z ktorej k nám prichádza viditeľné svetlo. Medzi fotosférou a korónou je ešte chromosféra a tenučká prechodová oblasť. Na rozdiel od fotosféry, ktorej teplota je asi 6000 Kelvinov, koróna je veľmi horúca, má asi 1 milión Kelvinov. Preto v nej nie sú neutrálne atómy, ale je zložená z kladne nabitých iónov a záporných elektrónov, z plazmy.
Koróna je veľmi riedka, hustota častíc je na úrovni stredne kvalitného vákua, ktoré dokážeme vyrobiť na Zemi. Tvorí ju hlave vodík, trocha hélia a malé množstvo ťažších prvkov. Takmer všetko žiarenie, ktoré emituje, je v ultrafialovej oblasti, takže ju pozorujeme hlavne družicami. Paradoxne toto ultrafialové žiarenie produkuje najmä to malé množstvo ťažších prvkov.
Koróna je veľmi dynamická, plazma sa pohybuje na rôznych škálach. Jej tvar a štruktúra je daná magnetickým poľom Slnka. Pozorujeme v nej rôzne prejavy aktivity, ako sú slnečné erupcie, erupcie filamentov, ejekcie koronálnej hmoty a podobne. Jej expanziu môžeme pozorovať a merať sondami, je to slnečný vietor.
Bol to nejaký vývoj alebo je zloženie koróny ustálené od samotného prvopočiatku?
Podľa toho, čo myslíte od prvopočiatku. Slnečná koróna sa sformovala spoločne so Slnkom. Slnko vtedy malo o niečo nižšiu svietivosť, tá v priebehu 4,5 miliardy rokov postupne narástla asi o 20 percent. Aké mala koróna vtedy vlastnosti, to nevieme. Stále nepoznáme presný mechanizmus jej ohrevu na viac ako milión stupňov.
Spomínali ste pozorovanie koróny. Kedy a za akých podmienok ju môžeme vidieť?
Na Zemi a vo viditeľnej oblasti spektra môžeme vidieť korónu počas úplného zatmenia Slnka ako biele štruktúrované haló (biely žiariaci kruh, pozn.) okolo zakrytého slniečka. Vzniká rozptylom viditeľného svetla fotosféry na voľných elektrónoch v koróne. Vidieť zatmenie je úžasný zážitok.
Ospravedlňujem sa za pre vás asi naivnú či príliš laickú otázku, ale prečo bielu korónu nevidíme stále?
Jej žiarenie je veľmi slabé, len asi 1 milióntina intenzity žiarenia slnečnej fotosféry. Bez zatmenie to teda na Zemi voľným okom nejde.
Astronómovia ju však zrejme dokážu vidieť špeciálnymi prístrojmi kedykoľvek.
Korónu pozorujeme hlavne družicami. UV žiarenie nedopadá na zemský povrch a je absorbované našou atmosférou. Preto korónu pozorujeme v niekoľkých vybraných spektrálnych čiarach, ktoré emitujú vysoko ionizované atómy niektorých prvkov, hlavne železa. Stupeň ionizácie obecne odpovedá teplote, pri ktorej je ión tvorený. Takže z výskytu žiarenia jednotlivých iónov môžeme odvodiť teplotnú štruktúru koróny. Množstvo žiarenia však závisí aj od hustoty častíc. Teda to, že nevidíme svietiť nejaký ión ešte neznamená, že tam nie je, možno je tam len nízka hustota.
Ak dovolíte, tu sa už spýtam konkrétne na vašu prácu. Takže čo konkrétne skúmate? O čo presne vo vašom výskume ide?
Moja práca spočíva v navrhovaní spôsobu zisťovania fyzikálnych podmienok v koróne, ako je napríklad jej teplota, hustota, prítomnosť urýchlených elektrónov a podobne. Preto teoreticky modelujem vplyv týchto parametrov na relatívne intenzity spektrálnych čiar patriacich rôznym iónom.
Veľa času trávim pri počítači prácou s obrovským množstvom atómových dát. Na základe týchto výpočtov potom zo spektrálnych pozorovaní určujeme fyzikálne podmienky, či už v kľudnej koróne, v aktívnej oblasti alebo v plazme slnečných erupcií.
Spektrálna analýza nám takto pomáha zisťovať fyzikálne podmienky v koróne, lepšie chápať procesy, ktoré v koróne prebiehajú a skúmať napríklad aj mechanizmy jej ohrevu.
Asi sa vás to už pýtali veľakrát, ale aký praktický význam má váš výskum? Keď vychádzam z toho, čo ste hovorili o vašom výskume, predpokladám, že v praxi môže pomôcť napríklad v súvislosti s fungovaním družíc, prípadne aj v súvislosti s prácou astronautov.
Myslím si, že je všeobecne známe, že slnečné erupcie a s nimi spojené výrony koronálnej hmoty majú vplyv na zemské magnetické pole a ionosféru. Narušené magnetické pole Zeme môže napríklad spôsobiť problémy v rozvodných sieťach. Častice urýchlené v erupciách, pokiaľ zasiahnu našu Zem, môžu poškodiť napríklad telekomunikačné družice a inú techniku na obežnej dráhe a tiež ohroziť astronautov.
Pre nás je dôležité poznať čo najpresnejšie miesto na Slnku a čas, kedy vznikne slnečná erupcia, aby sme dokázali ochrániť ľudí aj techniku vo vesmíre. To však ešte stále nedokážeme. Preto je dôležité skúmať procesy, ktoré pri erupciách prebiehajú. Musíme ich pochopiť natoľko, aby nám to umožnilo dostatočne presnú predpoveď.
Ak sa smiem spýtať, aký bol váš doterajší najväčší objav alebo najvýznamnejší poznatok? A čo bolo vo vašej práci doposiaľ pre vás najväčším zážitkom?
Najväčším úspechom bolo, že sa mne a skupine mojich kolegov podarilo dokázať prítomnosť urýchlených častíc s plazme slnečnej koróny a fakt, že ich množstvo závisí na stupni aktivity. Pravdepodobne to súvisí s typom ohrevu koróny.
No a najväčším zážitkom bolo pre mňa zatmenie Slnka. Videla som tri, jedno v Maďarsku, druhé v Austrálii a tretie v Čile. Nádherná slnečná koróna, hviezdy a zvláštne prítmie. Bolo to fantastické.
Jednou z veľkých tém v súčasnosti je rovnosť príležitostí. Museli ste ako žena dokazovať viac ako muži? Získavať si prácou viac rešpektu?
Vždy som pracovala v prevažne mužskom kolektíve. Dokonca som asi ako jediná astronómka pracovala na Lomnickom štíte. Musela som si získať rešpekt, ale obvykle som nemala a ani teraz nemám pocit, že by na tom moji mužskí kolegovia boli inak. Tieto problémy vždy záležia na ľuďoch a na pracovisku.
Vaše pracovisku je v blízkosti Prahy v krásnom prostredí. Máte popri práci čas aj na relax?
Snažím sa. S manželom máme radi turistiku a lyžovanie. Tiež sa staráme o našu chatu. Len ten deň by mal mať viac hodín, aby sa toho dalo viac stihnúť.