Juraj Hvorecký študoval filozofiu na Univerzite Komenského v Bratislave a na Slippery Rock University v Pennsylvánii. Pôsobí na Filozofickom ústave Akadémie vie Českej republiky. Špecializuje sa na filozofiu mysle, kognitívne vedy a aplikované etiky v oblasti technológií a inštitúcií. Venuje sa aj popularizácii spoločenského a humanitného bádania. Prednášal v mnohých krajinách Európy. Je spoluautorom knihy Základní pojmy filosofie jazyka a mysli. Nedávno spolueditoval zborník o filozofii vedomia Conscious and Unconscious Mentality, ktorý vyšiel v prestížnom vydavateľstve Routledge. Ako dospelý našiel cestu ku kresťanstvu a k cirkvi. Veľkú rolu v tom zohrala kresťanská viera jeho manželky a tiež poznanie intelektuálnych dejín Európy. Jeho brat Michal je známy spisovateľ.
Ak dovolíte, v tomto predvianočnom čase začnem náš rozhovor vaším príbehom. Príbehom filozofa, ktorý našiel kresťanskú vieru a vstúpil do spoločenstva evanjelickej cirkvi. Bolo to vo vašom prípade postupné poznanie alebo rozhodol jeden silný zážitok?
V mojom prípade išlo o postupný proces, v ktorom veľkú rolu zohrala viera mojej manželky a súčasne moje uvažovanie nad miestom luteránskej cirkvi v dejinách spoločnosti.
Vždy som považoval za mimoriadne dôležité synodálne usporiadanie cirkevných záležitostí, ktoré je predchodcom moderného lokálneho parlamentarizmu, a tiež vplyv protestantizmu na rozvoj kapitalizmu a prosperity. K celoeurópskym trendom, akými sú podpora národných jazykov, rozvoj školstva alebo kníhtlače, ktoré mimoriadne skvele spracoval Heinz Schilling v knihe Martin Luther, sa pridáva lokálne poznanie. Formovanie moderného Slovenska, jeho spisovného jazyka, začlenenie do Československa i protifašistické povstalecké vystúpenie sú nemysliteľné bez luteránov, hoci u nás ich vždy bola len malá menšina.
Spomenuli ste vplyv protestantizmu na rozvoj kapitalizmu a prosperity. Tu mi napadá Max Weber a jeho dielo Protestantská etika a duch kapitalizmu. Je to bezpochyby jedno z jeho najslávnejších, ale aj najdiskutovanejších diel. V niečom prekonané, no v otázke etiky podnikania stále inšpirujúce.
Je to skvelá knižka. Mimochodom je pozoruhodné, že výber z Weberových diel vyšiel zásluhou profesora Novosada už za socializmu. Aj keď má toto dielo aj svojich kritikov, stále platí, že protestantizmus zohral pri prerode feudalizmu v raný kapitalizmus rozhodujúcu úlohu. Dôraz na konanie toho najlepšieho, či už v práci alebo doma, individualizmus a morálny imperatív dôvery, ktorý tak dôsledne analyzuje Adam Smith, mali na formovanie súčasnej západnej civilizácie obrovský vplyv.
Samozrejme, má to aj svoje zvláštne dopady. Keď sa prechádzate Zurenborgom, najkrajšou belgickou štvrťou secesných víl na okraji Antverp, hneď si všimnete, že aj keď je štandardnou súčasťou domov veľká obývačka s obrovským oknom do ulice, nikde nie sú závesy. Očakáva sa, že sa správate morálne aj doma a okoloidúci vás môžu kedykoľvek vidieť. To len demonštruje, že morálka je tu s nami vždy, či sme na verejnosti alebo v súkromí domova.
Vráťme sa k vašej vnútornej ceste. Spätne si to teda vyhodnocujete tak, že vám na vašej vnútornej ceste ku kresťanstvu pomohla aj vaša profesia filozofa, vaše intelektuálne nastavenie a poznanie?
V ranom luteránstve sa odohrával veľký súboj o krst detí. Sú dobré dôvody sa nazdávať, že pre také zásadné rozhodnutie, akým je prijatie viery, by sa mal človek rozhodnúť v dospelosti. Mne je tento postoj sympatický, aj keď dnes patrí v kresťanstve k okrajovým.
Ako som už uviedol, poznal som, aj keď nie príliš dobre, intelektuálne dejiny kresťanstva a vedel som, čo protestantizmus priniesol Európe i Slovensku. Okrem toho mi vždy boli sympatické krajiny, v ktorých bolo luteránstvo silné, či už ide o flámsku časť Belgicka, Švédsko alebo Lotyšsko. Chápal som, že ich rešpekt k indivíduu, demokratický charakter aj ekonomické výdobytky súvisia s dejinami, ktoré do značnej miery formovala aj evanjelická cirkev. Takže vstup do cirkvi bol pre mňa dozaista aj výsledkom racionálnych rozhodnutí prameniacich z mojich odborných záujmov.
Ak hovoríme o postupnom poznávaní a ceste do cirkvi, predsa len, kedy nastal ten okamih, respektíve, čo bolo tým podnetom, keď ste si definitívne povedali, áno, toto je moja cesta, vstupujem do cirkvi?
Návšteva Wittenbergu a detailné oboznámenie sa s Lutherovým životom a podmienkami vzniku jeho učenia. Fascinovala ma tá časť jeho príbehu, keď predstavenému v augustiánskom kláštore každý deň vymenúva bezpočet hriechov, ktorých sa od poslednej spovede dopustil, pričom jeho spolubratia ich priznávali len minimálny počet. Úprimnosť a otvorené si priznanie vlastnej slabosti sú vlastnosti, ktoré som chcel nasledovať a poučiť sa z nich. Človeka beriem najmä ako omylnú bytosť, či už v otázkach poznania alebo morálky a Luther mi ukázal, že vo viere sa s touto omylnosťou dá vyrovnať.
Čo teda pre vás znamená kresťanstvo a čo filozofia?
Filozofia je najmä a predovšetkým kladenie nepríjemných otázok. Tie najdôležitejšie z nich obvykle upozorňujú, že veci sú komplikovanejšie, než sa nám javia. Preto sa nám filozofom často ostatní smejú, že pýtať sa vieme, ale s odpoveďami je to ťažšie. Lenže keď je ťažká otázka, ani s odpoveďou to nebude jednoduché.
Na filozofii ma fascinuje, že sa dokáže zaoberať akoukoľvek oblasťou a stále zostáva zaujímavou. Sú synchronizované skoky do vody ešte športom, keď moje umiestnenie vôbec nemusí súvisieť s mojim výkonom? Je ochrana prírody verejným záujmom, alebo skôr hodnotou samou o sebe? Kedy sú dva predmety identické? To všetko ma zaujíma. No zároveň to uvádza do pomykova športovcov, ochranárov či fyzikov.
Kresťanstvo je čosi iné. Je to vzťah medzi človekom a Božou bytosťou, ktorá ho vo všetkom prekračuje. Je to spôsob, ako ukotviť svoju konečnosť a vyjasniť si vzťah k vlastnej omylnosti, hlavne v morálnej oblasti, teda to, čo kresťania nazývajú hriechom.
Ak dovolíte, to, čo ste práve spomenuli, posuniem z osobnej, individuálnej roviny do roviny spoločenskej. Na Slovensku určité skupiny ľudí, povedzme extrémisti, ultrakonzervatívni, fundamentalistickí či dogmatickí kresťania prezentujú kresťanstvo spôsobom vlastnenia pravdy a morálnej nadradenosti alebo ho redukujú na bioetické otázky. Navyše heslami o ochrane tradičnej rodiny a kresťanskej civilizácie je prekrytý aj amorálny život politika, sympatizovanie s ľudáckym režimom a podobne. Ako vnímate takéto spôsoby, respektíve takéto podoby politického kresťanstva?
V demokratickej spoločnosti má každý možnosť zasiahnuť do verejnej debaty a pokúsiť sa ju ovplyvniť. Veľmi ma mrzí, keď do nej prispievajú ľudia, ktorí riešeniu nepomáhajú a svoju vôľu presadzujú silou Nech sa oháňajú čímkoľvek, nielenže sú nevzdelaní v oblasti, do ktorej chcú zasahovať, ale nerozumejú ani svojim východiskám v kresťanskej dogmatike. No a potom, kam zmizla láska k druhému?
Okrem toho niektoré nálepky sú pre verejnosť prijateľnejšie než iné. Preto tí, čo sa boja otvorene a pravdivo nazvať svoje fašistické, dogmatické alebo iné podobné presvedčenia, sa skrývajú za iné názvy, ktoré sú prijateľnejšie. Napríklad za kresťanstvo.
Vo svetle toho, čo som povedal o filozofii, sa príliš presvedčených ľudí vždy pýtam, odkiaľ pochádza ich istota, že veci sú tak, ako hovoria. Ani nemusím hovoriť, že ich odpovede ma obvykle neuspokojujú.
Späť k vašej profesii. Ako filozof sa venujete aj aplikovanej etike v oblasti technológií. Dnes začína byť veľkou témou umelá inteligencia. Nie som expert na túto oblasť, ale zdá sa mi, že sa redukuje len na technický pokrok a etika zostáva na okraji. Podobne ako v prípade sociálnych sietí. Ako to vidíte vy? Bude podľa vás etika v primeranej miere témou v tomto kontexte?
Etické problémy využívania súčasných technológii nemožno nevidieť. Narážame na ne aj v súvislosti s umelou inteligenciou, takmer pri každom jej využití. Je text vygenerovaný veľkým jazykovým modelom naozaj môj? Máme nasadiť umelú inteligenciu v morálne citlivých oblastiach, napríklad pri rozdeľovaní sociálnych dávok? Dokážu roboti nahradiť ošetrovateľky v domovoch dôchodcov?
Až sám som prekvapení, ako rýchlo si inžinierky a inžinieri uvedomili, že problémy, na ktoré sa snažia prísť pomocou technických riešení, si spoločnosť musí najprv vyriešiť morálne a politicky. Už hádam neexistuje firma či orgán štátnej správy, ktorý by o problémoch technológie uvažoval bez kladenia si širších spoločenských otázok jej použitia. Aj keď sú navrhované riešenia často prihlúple, napríklad časové embargo na vývoj nových technológií, potreba diskusie je zrejmá všetkým stranám, len nám chýba viac odbornosti. Som z toho aj osobne polichotený. Nikdy pred tým nebol taký záujem o moju prácu ako teraz.
Spomenuli ste vašu prácu. Pôsobíte na Akadémii vied Českej republiky. Prečo ste odišli zo Slovenska a prečo práve do Česka? Vrátite sa niekedy na Slovensko?
Začalo to jednoducho. Mal som chuť pracovať v odbore, ktorý som vyštudoval a mimoriadne ma zaujímal, ale nebolo miesto. Niežeby nebolo pre mňa, ono neexistovalo vôbec. V Prahe som sa poznal s ľuďmi, ktorí ma radi prichýlili a potom to už išlo samo. Je to skvelé miesto pre život, verejné služby sú na vysokej úrovni. A keďže tu pracuje aj moja manželka a dieťa končí školu, niet veľa dôvodov sa vracať.
Úroveň školstva či zdravotníctva, ale aj podpora vedy je tu na úplne inej úrovni. So svojim životom tu v Prahe som mimoriadne spokojný, preto nehľadám alternatívy. Ak tak možnosti stráviť dôchodok niekde úplne inde, ale to je ešte dlhá púť.
Popri tom všetkom je Praha magické miesto pre život. Plné kultúry, histórie a kaviarní, čo sú miesta, ktoré k svojej práci filozof potrebuje najviac. A miestny evanjelický zbor je tiež skvelý. Tak prečo sa vracať?