Falošnými argumentmi podsúvajú diktát názoru a podrývajú dôveru k faktom

 
„Každý názor má dostať priestor. (…) Každý človek má právo vyjadriť svoj názor,“ tvrdí Machala. Aspoňže upresnil, že nie v prípade, ak je nepoužiteľný verejne, teda, ak porušuje etiku, morálku, zákony, slušnosť atď. Nielen fakt, že Zem je guľatá, ale aj „názor“, že Zem je plochá, má podľa Machalu dostať priestor vo verejnoprávnom médiu. Nuž otázka je, či je tento jeho názor verejne použiteľný alebo či skôr patrí do iného ústavného zariadenia.

Vedúci služobného úradu ministerstva kultúry nevie, či Zem je guľatá alebo plochá, lebo nebol vo vesmíre. Nebudeme špekulovať, či je až v takej miere inteligenčne znevýhodnený alebo vedome provokuje, aby potom v zákulisí povedal niečo na spôsob arogantného Gašparoviča: „Dali sme im, boha, novinárom“. Venovať mu čas a priestor, by bolo márne. No je to priam modelový príklad, ako presadzuje dezinfoscéna fetiš názoru a podkopáva autoritu vedy a faktov a spoločenskú dôveru k nim. Veď dobre, kto chce, v súkromí alebo v krčme nech debatuje o plochej Zemi. Ale vo verejnoprávnom médiu? Ťukáme si na čelo.

Zakomplexovaní nevzdelanci, ktorí sa vlastným pričinením ocitli mimo kultúrneho a civilizovaného sveta, si vytvorili svoj alternatívny svet s alternatívnym publikom. A dnes cynicky rečnia z najvyšších poschodí moci. Teraz to chcú všetkým ukázať, naložiť, koľko sa zmestí. Je to ich pomsta za to, že sú mimo skutočne tvorivého sveta, ktorý neberie ich nezmysly. Majú svoju bublinu nevzdelaných ľudí, ktorých lajky a potlesk posilňujú ich falošné sebavedomie. Tak si kompenzujú neuznanie od civilizovaného sveta. A tak nám teraz predvádzajú svoj festival tuposti.

Neporaziteľná ignorancia

Ak názor nevychádza z relevantných faktov a ak niekto s názorom nevie alebo nechce ďalej pracovať, teda, ak ho nepomeriava faktami a overenými poznatkami, potom je jeho názor nanič. Bezcenný.

Názor si môžeme vytvoriť, ale fakty si môžeme zistiť. Môžeme mať vlastný názor, nie však vlastné fakty. Na subjektívne názory má človek právo, ide však o to, kde sú vyslovené, s akým zámerom a akú atmosféru utvárajú.

No je tiež rozdiel medzi názorom a názorom. Aj rešpektovaní odborníci povedia názory, a to aj vtedy, keď ide o témy súvisiace s ich odbornosťou. Takéto názory sú však opreté o fakty a odborné poznatky. V mnohých prípadoch by tu však bolo presnejšie hovoriť ani nie tak o názoroch, ako skôr o možnom vývoji v danej oblasti.

Celkom iné je, ak niekto prezentuje čisto subjektívny názor, ktorý nevychádza zo žiadnych faktov či overených poznatkov, ignoruje fakty a ani svoj názor nechce ďalej korigovať. Takéto názory či dokonca nezmysly sú často aj emočne zafarbené a slúžia na vymedzenie sa voči odbornej verejnosti a rešpektovaným autoritám. Neraz sa stávajú akousi pózou.

Aj odborník sa môže mýliť, dokonca aj hovoriť nezmysly – ak vyjadruje svoj subjektívny názor na niečo, čo je mimo jeho odbornosti. Pretože kompetencia a znalosti v jednej oblasti nemusia, ba mnohokrát ani nemôžu byť postačujúce pre inú, jeho odbornosti vzdialenú oblasť. Príkladov by bolo dosť.

Nie všetko, čo sa prezentuje ako názor, je skutočne názor. Napríklad „názory“ typu Zem je plochá alebo že vakcíny obsahujú jedy, nie sú názory, ale faktické tvrdenia. Sú teda overiteľné. Preto to už nie sú názory, dokonca ani pseudovedecké názory, ale lži.

Ak teda niekto tvrdí, že aj vo verejnoprávnom médiu má dostať priestor nielen ten, kto tvrdí, že Zem je guľatá, ale aj ten, kto nezlomne ignoruje vedecké fakty a myslí si, že Zem je plochá, v skutočnosti tvrdí, že priestor má dostať pravda aj lož. A teda, že obe majú byť rovnocenným partnerom v diskusii. Lenže ignorovanie faktov diskvalifikuje pre akúkoľvek verejnú diskusiu.

Falošný argument slobodou slova

Problém je, ak sú overiteľné tvrdenia prezentované ako názory (aby sa ich autori vyhli kritike, že šíria lži). Ak to začnete kritizovať, hneď vám povedia: Máme slobodu slova, mám právo povedať svoj názor.

Odvolávať sa na právo na názor a na slobodu slova je v takomto prípade snahou zostať nekritizovateľný, vyhnúť sa argumentačnej debate a nepripustiť diskusiu s faktami. Je to akýsi múr pred kritikou, stena, od ktorej sa kritika odrazí ako loptička. Daná osoba si tak vytvára imunitu pred kritikou.

Je to jeden z mnohých argumentačných faulov, keď argument slobodou nahrádza relevantné argumenty. Takéto falošné argumentácie podkopávajú dôveru k odborníkom a relativizujú fakty a vedecké poznanie.

Narušenie spoločenskej dôvery k faktom však môže mať a neraz aj má vážne spoločenské a politické dôsledky (príkladom je aj dnešná vládna koalícia). Pseudovedecké presvedčenia či názory môžu mať vážne dôsledky na verejné zdravie i spoločenskú atmosféru. Videli sme to aj počas pandémie.

Sloboda slova neoslobodzuje od zodpovednosti za následky. A nemôže byť bez limít. Tobôž vo verejnoprávnych médiách.