Atmosférické rieky na oboch pologuliach sa za posledných 40 rokov posunuli približne o 6 až 10 stupňov bližšie k pólom, uvádza najnovšia štúdia vedcov z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare. Štúdia bola uverejnená v americkom multidisciplinárnom vedeckom časopise Science Advances.
„To znamená, že oblasti postihnuté týmito veľkými atmosférickými riekami sú dnes severnejšie (na severnej pologuli), respektíve južnejšie (na južnej pologuli) než donedávna,“ vysvetľuje portál IflScience, ktorý sa venuje vedeckej publicistike a popularizácii vedy.
Uvedený jav môže mať radikálny vplyv na počasie a zrážky na celej planéte.
Čo sú atmosférické rieky
Portál IflScience pripomína, že tieto zmeny sú podľa vedcov spôsobené najmä ochladzovaním východnej časti Tichého oceánu v posledných štyroch desaťročiach. Avšak všetky dôsledky, resp. reťazec reakcií ešte bude treba podrobnejšie preskúmať.
Atmosférické rieky sú prúdy vodnej pary v zemskej atmosfére, ktoré majú značný vplyv na úroveň dažďa i množstvo snehu. Môžu dosahovať dĺžku aj niekoľko tisíc kilometrov pri šírke najviac niekoľko stoviek kilometrov a vertikálnom rozsahu niekoľko kilometrov. Môžu sa líšiť veľkosťou aj intenzitou, no v priemere môžu prenášať rovnaké množstvo vodnej pary ako napríklad rieka Mississippi. Celkový vodný tok vodnej pary v najväčších atmosférických riekach je väčší než priemerný prietok ktoréhokoľvek vodného toku na svete.
Systémy veľkých atmosférických riek sa tvoria nad Tichým oceánom niekoľkokrát za rok, najčastejšie od októbra do apríla. Tieto „rieky“ zhromažďujú vodnú paru zo vzduchu v tropických oblastiach a vypúšťajú ju do chladnejších oblastí v podobe dažďa alebo snehu.
Ako pripomína portál IflScience, jedna z najznámejších atmosférických riek sa nazýva „Pineapple Espress“. Prúdi z okolia Havajských ostrovov k západnému pobrežiu Spojených štátov a Kanady. Tento prúd vlhkého vzduchu po dosiahnutí západného pobrežia môže spôsobiť silné lejaky v Kalifornii, Oregone, Washingtone a v Britskej Kolumbii. Podľa odhadov až 50 percent všetkého dažďa a snehu na západnom pobreží Spojených štátov dodávajú práve atmosférické rieky.
Drastické vplyvy na počasie
Veľké atmosférické rieky ovplyvňujú počasie po celom svete a zohrávajú významnú rolu pri globálnej distribúcii zrážok. Vedci v uvedenej štúdii upozorňujú, že posun atmosférických riek bližšie k pólom môže mať vážny dopad na počasie na celom svete už v najbližších rokoch.
Regióny, ktorým veľké atmosférické rieky v minulosti dodávali zrážky, v dôsledku posunu týchto prúdov k pólom môžu čeliť väčším suchám i vlnám horúčav. A v oblastiach, kam sa prúdy posunuli, teda vo vyšších zemepisných šírkach, možno očakávať výdatnejšie zrážky, silnejšie búrky a zvýšený výskyt povodní.
Napríklad v južnej Kalifornii môžu v dôsledku posunu atmosférických riek viac na sever ubúdať zrážky, čo bude mať ďalšie vážne dôsledky: nedostatok vody, dlhšie obdobia sucha a zvýšené riziko lesných požiarov. Naopak v severozápadnom Pacifiku možno počítať s výrazne väčším výskytom dažďov a ničivých záplav.
Hrozby pre ľudstvo
Vedci však konštatujú, že ešte stále je veľa neznámych, čo sa týka dopadov či reťazových účinkov posunu atmosférických riek smerom k pólom. Pravdepodobne to budú aj nepredvídané vplyvy na svetové oceány.
„Zrýchlenie globálneho otepľovania v posledných desaťročiach prispelo k výraznému nárastu množstva i závažnosti extrémnych poveternostných javov na celom svete vrátane vĺn horúčav, sucha, extrémnych zrážok či záplav a povodní,“ pripomínajú vedci.
Takéto množiace sa extrémne javy „vedú k zosilneniu extrémov súvisiacich s klímou a ku katastrofám v ekosystémoch“. Tieto zmeny tak predstavujú „početné hrozby pre ľudstvo“, upozorňujú vedci z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare.