Schránky sú výnosné. Najmú vtedy, keď sú súčasťou šedej zóny politiky a biznisu.
K slobode a demokracii patrí nielen sloboda podnikať a voľná súťaž, ale aj možnosť zakladať firmy v cudzine. To, že v niektorých krajinách platia pre cudzincov veľmi nízke alebo nulové dane, je normálnou súčasťou trhovej ekonomiky. Na tom nie je nič zlé. Využívanie daňových rajov ešte samo osebe nie je nelegálne.
Zlé je, ak firmy a osoby napojené na daňové raje profitujú z verejných zákaziek a okrádajú štát. Ak za schránkami a ich stádami bielych koní stoja politici alebo im blízki ľudia. Alebo ak sa za neprehľadnosťou skrýva pranie špinavých peňazí či akákoľvek trestná činnosť. Zlé je, ak sa na štátnych zákazkách priživujú firmy a osoby spriaznené s politikmi.
Demokracia je systém, ktorý sa stále utvára a vyvíja, vrátane legislatívy a inštitúcií. To, že sa odhaľujú medzery, je prirodzené. Vývoj však predpokladá, že na nové situácie reagujeme, medzery v systéme riešime a spravodlivosť dôsledne uplatňujeme.
Ak sa medzery v systéme neriešia dôsledne, bude sa cez ne prepchávať čoraz viac ľudí. A nielen z prostredia oligarchie.
Kauza Váhostav nebola prvá, pri ktorej sa ukázalo, že je potrebné prijať systémové opatrenia.
Panama potom len potvrdila, aké naliehavé je prijať dôsledný protischránkový zákon. Taký, ktorý by dovolil uchádzať sa o dotácie a verejné zákazky iba firmám, ktorých koncoví majitelia sú známi. Je potrebné vylúčiť možnosť uchádzať sa o dotácie a verejné zákazky firmám, v ktorých vlastníckej štruktúre figuruje napojenie na daňové raje. Priklepnutie dotácie z ministerstva kultúry pre firmu napojenú na daňový raj je škandalózne.
Ako nutné sa ukazuje vytvoriť verejný register koncových vlastníkov. Podobne aj Európska únia ako celok potrebuje zaviesť európsky register koncových vlastníkov.
Bude potrebné pozorne sledovať, aká podoba protischránkovej legislatívy sa začne tvoriť. A či vôbec. Lebo pohľad na rozloženie síl v novej vláde a na podliezanie Mosta a Siete Smeru veľa dôvodov pre nádej na zmenu nedáva.
Tak či onak, bez účinných legislatívnych zmien a bez dôslednej práce príslušných orgánov na národných úrovniach a bez efektívnej medzinárodnej spolupráce budú štáty ďalej tunelované, politici korumpovaní a občania okrádaní. Najmä tam, kde panuje mafiánsky systém vytvárajúci z politiky a biznisu jednu šedú zónu.
Ak pravidlá platia iba pre bežných ľudí a veľké ryby, biele goliere či správne nasmerovaní šéfovia sú chránení samotným systémom, spoločnosť speje do slepej uličky. Bežní ľudia strácajú motiváciu konať čestne, pretože na to zväčša doplácajú. Tak spejeme k ekonomickej, politickej i morálnej devastácii spoločnosti. Potom sa čudujeme, kam sme sa dostali, ako žijeme a čo sa to deje okolo nás.
(Aktuálne.sk 14. 4. 2016)