Vplyv ruskej propagandy a proruských postojov je u nás efektívny, čo dokazujú aj prieskumy a tiež porovnania s ďalšími krajinami EÚ. Vidíme aj znaky ruských vplyvových operácií. Ako je možné, že sa ruskej propagande u nás tak darí? Nakoľko môže ovplyvniť predčasné voľby? A sú vyhlásenia Roberta Fica o možnej manipulácii volieb prípravou na „trumpovské“ reakcie po voľbách? Aj na tieto otázky odpovedá analytik Rastislav Kužel z mimovládnej organizácie MEMO98. Pripomína tiež, že aj dovezenie vakcíny Sputnik bolo ruskou vplyvovou operáciou, ktorá „úspešne prekryla aktivity EÚ pri poskytovaní vakcín členským krajinám“.
V tomto predvolebnom čase sme od niektorých politikov počuli o možnom manipulovaní volieb. Je to mimoriadne nebezpečná súčasť ich kampane. No každý, kto rozmýšľa vie, že to nie je možné, pretože je niekoľko rovín kontroly. Môžeme však napríklad vyjadreniam Roberta Fica rozumieť aj ako príprave na nejaké „trumpovské“ reakcie po voľbách?
Celý naratív o možnom manipulovaní volieb vnímam v rovine volebnej kampane, od počiatočných obvinení o možných problémov pri sčítavaní hlasov, cez vyhlásenia o „eminentnej možnosti falšovania volieb“ až po kritiku cesty 21 expertov a úradníkov do Bruselu či kritiku kampane NATO. Jej cieľom je mobilizovať podporovateľov na zabezpečenie čo najväčšieho počtu členov v okrskových komisiách, ďalej účasti voličov vo voľbách a v neposlednom rade je tu možnosť „trumpovskej“ reakcie po voľbách, čiže zvaliť vinu za prípadný neúspech (nedosiahnutie sľúbeného výsledku) na niekoho iného.
Vysielanie takýchto signálov do spoločnosti a spochybňovanie volebnej integrity je naozaj veľmi nebezpečné, keďže už aj u nás máme tragické skúsenosti s tým, čo sa môže stať pri podobnom burcovaní davu.
V neposlednom rade ide o fiktívnu tému, ktorá prekrýva oveľa dôležitejšie témy volebnej kampane, ale ktorá má evidentne veľký mobilizačný potenciál a preto v nej budú niektoré strany určite pokračovať.
Vieme aký je vplyv ruskej propagandy a proruských postojov u nás. Môže podľa vás nejakými vplyvovými operáciami cez sociálne siete zohrať vážnejšiu rolu aj vo voľbách?
V našej organizácii sa približne od roku 2016 zaoberáme práve touto témou, pričom sledujeme podobné vplyvové operácie počas volieb aj v iných krajinách. Je nepochybné, že volebná kampaň sa za posledné roky presunula do online priestoru, kde však stále nemáme dostatočné regulačné a iné mechanizmy, aby sme zabránili niektorým negatívnym javom, ktoré umožňujú práve sociálne média a internet. To, že u nás podľa posledných Globsec trendov väčšina ľudí nepripisuje hlavnú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine Rusku a 50 % považuje USA za bezpečnostnú hrozbu, je alarmujúce, pretože ide o nášho suseda a tú vojnu aj s jej dôsledkami vidíme a pociťujeme na vlastnej koži. Ukazuje sa, že práve v tomto zmysle sú ruské vplyvové operácie na našom území veľmi úspešné.
Bývalý minister obrany Naď povedal, že podľa spravodajských informácií Rusko plánuje manipulovať voľby v prospech Smeru. Považujem za nešťastné a nevhodné, že niečo takéto komunikoval verejne. Sú predsa procesné kroky, ako sa takáto spravodajská informácia má riešiť. Ako ste si to vyjadrenie vyhodnotili vy? Nemyslím obsah, ale to, že s tým pán Naď šiel pred verejnosť.
Presne tak. Ak ide o utajovanú skutočnosť, tak už z podstaty názvu by mala ostať utajená a nemala by byť súčasťou predvolebného mariáša. Ten mariáš sa hral s fiktívnymi kartami a pán Naď si zo svojím vyhlásením vlastne prisadol k tomuto podivnému stolu ku krčmovým hráčom a povedal, že tento mariáš, čiže možná manipulácia volieb, reálne existuje a zapojil sa do hry. Týmto vyhlásením zrejme nepotešil ani tie štruktúry, ktoré sa majú takýmito utajovanými informáciami zaoberať.
Aby som bol objektívny, tak musím aspoň v krátkosti zmieniť aj obsah, teda fakt, ktorý sme spomenuli v predošlej otázke, že ruské vplyvové operácie u nás sú zaznamenané a spomínané vo verejnom priestore a vzhľadom na dôležitosť našich volieb by bolo divné, keby teraz zrazu prestali.
Téma šírenia dezinformácií je už dlhý čas veľkou témou. Rovnako aj téma vplyvu ruskej propagandy a šírenia proruských postojov cez sociálne siete. Od dnes už bývalej vlády som očakával ráznejší boj proti dezinformáciám a ruskej propagande. Ako ste si vyhodnotili fungovanie dvoch vlád po roku 2020 v tejto oblasti?
Predchádzajúce vlády tento problém nielenže úplne ignorovali, ale mu často, či už vedome alebo nevedome, napomáhali. V tomto kontexte bolo preto veľmi dôležité pomenovať tento stav a priznať si, že sa nachádzame v informačnej vojne, v rámci ktorej sme vystavení hybridným hrozbám zo strany Ruskej federácie. Vláda preto schválila Akčný plán boja proti hybridným hrozbám, vybudovala analytické jednotky na Ministerstve vnútra, Úrade vlády a tiež na Ministerstve obrany a spravila ďalšie veci.
To, v čom s vami súhlasím a čo je boľavou pätou Slovenska aj v mnohých iných oblastiach, je, že v tomto smere chýbala a stále chýba väčšia politická podpora. Predovšetkým po 24. februári minulého roku už vidíme reálne dôsledky toho, čo sa nám môže stať a prečo je prioritou, aby sme tieto veci nepodceňovali.
Pred rokom prepukla kauza, pri ktorej sa verejnosť dozvedela, že tu fungovali spolupracovníci Ruska, ktorí za svoju činnosť dostávali finančné prostriedky. Ruskej propagande sa u nás darí vo viacerých líniách vrátane fungovania trollov na sociálnych sieťach. Vidíme to aj v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine. Je to otázka aj pre sociológov, ale ako si to vysvetľujete vy ako analytik? Ako je možné, že sa ruskej propagande u nás tak darí?
Už v predchádzajúcej otázke som čiastočne odpovedal. Rusko investuje do svojich vplyvových operácii nemalé prostriedky, robí to dlho a systematicky. Dokáže veľmi dobre využiť každú medzeru či chybu protivníka, dôkazom bola napríklad vplyvová operácia s vakcínou Sputnik, ktorá u nás úspešne prekryla aktivity EÚ pri poskytovaní vakcín členským krajinám. Rusku sa u nás podarilo vytvoriť celú sieť svojich pomocníkov, od agentov, cez rôznych pomocníkov, médiá, a tiež aj politikov, ktorí dokážu veľmi umne manipulovať verejnú mienku. Výsledkom sú tie alarmujúce dáta zo spomínaných Globsec trendov, nedôvera ľudí k inštitúciám a volanie po autokratickom lídrovi. To sú presne veci, ktoré Rusku vyhovujú a ktoré sa do bodky zhodujú s ich zahraničnou politikou voči EÚ, USA a ďalším demokratickým krajinám.
Čo a ako by sa malo zmeniť, aby sa situácia zlepšila, respektíve, aby sa nevyvíjala nezvratným smerom?
Vybudovanie odolnosti voči hybridným hrozbám a vplyvovým operáciám bude dlhodobý proces, ktorý vyžaduje maximálnu politickú podporu, riešenie akútnych problémov vo vzdelávaní, budovanie dôvery na všetkých úrovniach, investície do projektov, ktorých cieľom je zvýšenie mediálnej gramotnosti, podpora Ukrajiny a reálnejšie vnímanie Ruska či Číny. V neposlednom rade to znamená, že nadchádzajúce voľby nebudú znamenať odklon od súčasnej geopolitickej orientácie krajiny, keďže naše ukotvenie v NATO a EÚ je základným pilierom našej bezpečnosti a členstvo v nich nám pomáha koordinovane predchádzať, riešiť a zmierňovať dôsledky konfliktov a kríz.
Slovensko sa dnes opäť nachádza na vážnej križovatke a vo voľbách sa bude rozhodovať aj o tom, či naša krajina zostane nespochybniteľne ukotvená v západnom civilizačnom okruhu, alebo sa posunieme viac do sféry ruského vplyvu. Ako to vnímate Vy?
Vnímam to presne tak, ako vy a mám pocit, že v tomto smere sú tieto voľby možno ešte dôležitejšie, ako voľby v roku 1998, keď sme dokázali povedať nie autokratickým tendenciám Vladimíra Mečiara. Ostávam však optimista a pevne verím, že napriek frustrácii a sklamaniu ľudia nepodľahnú falošným emóciám a pri rozhodovaní medzi minulosťou (v podobe Ruska) a budúcnosťou (EÚ) sa dokážu správne rozhodnúť.