Vlastne oni už neprichádzajú, oni sú už tu. Je možné mudrovať, vysvetľovať situáciu, vyhýbať sa zodpovednosti, no jednoducho už sú tu.
Podľa Nietzscheho intuitívna myseľ sa ľahko prehupne cez tú priepasť, do ktorej racio musí najprv zostúpiť, aby mohlo pokračovať na svojej ceste poznania. Spengler chápe dejiny ako takú entitu, k pochopeniu ktorej si s racionalitou nevystačíme, môžeme ju pochopiť iba intuíciou. A intuícia nám hovorí, že v kultúre a v dejinách jestvujú aj určité analógie.
Expanzia nádejí, hospodárskych i spoločenských vízií, zápas o slušnejšiu spoločnosť, odvaha i schopnosť na reformy sú po čase vystavené nájazdu barbarstiev, ktorých už len samotné pomenovania sú odpudzujúce a naháňajú hrôzu: populizmus, lož, agresivita, fašizoidný nacionalizmus, hulvátstvo, nenávisť, vulgarizmus, opilstvo, zneužívanie funkcií, únos, protiústavná privatizácia, či nemorálne amnestie. Na pochopenie tu sama racionalita nestačí. Intuícia navrávala, že sa tak môže stať. Nepočúvnuť intuíciu znamená hazardovať. Tu sa nám ponúkajú viaceré analógie z novších i dávnejších dejín.
V mnohých kreslených filmoch sa opakuje rovnaká scéna: niekto vystrašene uteká, až dobehne na kraj priepasti, no nevšimne si ju a vo vzduchu uteká ďalej. Až keď sa po chvíli pozrie do hĺbky a zbadá, že už nemá pevnú pôdu pod nohami, zľakne sa a začne padať. Jestvujú okamihy, keď spoločnosť kráča nad priepasťou bez toho, aby si uvedomila, že pod nohami už nemá pevnú zem. Zhruba pred desiatimi rokmi sme istý čas takto kráčali nad hlbokou priepasťou. Ešte pred niekoľkými týždňami sa mohlo zdať, že sa nám nad ňou podarilo úspešne prebehnúť. No dnes je zrejmé, že to tak celkom nie je. Dupot barbarov nás o tom presviedča. Alebo je to len nová priepasť? Tak či onak Cervantesova bolestivá krása návratu do čias, ktoré sme práve opustili, je zbytočná. Na druhej strane však stále stojíme pred výzvou k donquichotskému zápasu s veternými mlynmi. Bude potrebná intuícia i nová statočnosť. Až teraz sa ukáže, aké vzácne boli uplynulé roky a ako ľahko a zbytočne sme o ne prišli.
(SME 7. 7. 2006)