Rozprávač Camusovho Moru hovorí, že počas karantény nariadenej v čase morovej epidémie ľudia žili „v nepretržitom odlúčení“. My dnes „dobre vieme, čo mal na mysli“, dodáva rešpektovaný bulharský politológ Ivan Krastev v knižke Už je zajtra? Alebo ako pandémia mení Európu (v slovenčine pod názvom Európa a pandémia).
Stali sme sa „uzavretou spoločnosťou“. Prešli sme na prácu z domu, máme obmedzený pohyb a obmedzené sociálne kontakty. Nemôžeme voľne cestovať. Stretnutie s druhými ľuďmi je ohrozením nášho zdravia ba až existencie. . Porušenie nariadení môže viesť k pokute. Omnoho viac než predtým prežívame vlastnú bezmocnosť a smrteľnosť je pre nás bližšia názornejšia než v minulosti. Popri tom sa zdravotná katastrofa mení na katastrofu ekonomickú.
Na druhej strane sa však ľudia po celom svete „rozprávajú o tej istej veci a zdieľajú rovnaké obavy“. To, čo sa deje u nás, porovnávame s tým, čo sa deje inde. „Možnože je to len jeden prchavý okamih v našich dejinách, ale nemôžeme poprieť, že aktuálne zakusujeme, ako to je žiť v jednom svete,“ konštatuje Krastev. Pandémia je tak krízou, ktorá „umožňuje ľudstvu zakúsiť svoju vzájomnú závislosť a spolupatričnosť“. Zároveň „zakladá nádej ľudstva vo vedu a racionalitu“.
Nevieme, kedy pandémia skončí, ani to, ako skončí. No ešte pred tým každá epidémia „prechádza do krízy individuálneho a kolektívneho charakteru“, cituje Krastev harvardského profesora histórie medicíny Charlesa Rosenberga. Ten je zároveň presvedčený, že nový koronavírus náš svet zmení, a to bez ohľadu na to, či si túto skúsenosť s pandémiou budeme pamätať alebo nie. Jednoducho preto, že vrátiť sa do predošlého normálu nie je možné.
Pandémia tak ako každá iná epidémia v dejinách resetovala náš svet. Musíme sa však pripraviť na to, že nás zachváti „pandémia nostalgie“, upozorňuje Krastev. Aj keď sa budeme chcieť vrátiť do niekdajšej normality, zistíme, že sa to nedá.
V tomto kontexte sú niektorí autori presvedčení, že po skončení pandémie budeme napríklad opatrnejší pri stretnutiach a kontaktoch s druhými ľuďmi, pri cestovaní a podobne.
Náznaky nostalgie (napríklad za nakupovaním za hranicami, cestovaním, voľným pohybom, návštevami atď.) však badáme už teraz. Už teraz záleží na tom, či sme ochotní tento moment spracovať a prispôsobiť sa. Keď sa však nostalgia objaví naplno, keď príde ten čas „nostalgie“, bude záležať na tom, ako sa k nej postavíme, ako ju spracujeme. Tak individuálne, ako aj kolektívne.