Bugárovi so Žitňanskou by Jankovská v súdnej rade vadila, no ako štátna tajomníčka nie. Nevadí im ani Kaliňák vo vláde ani Fico u Bašternáka.
Minulý rok sa Bugár vyjadril v zmysle, že nevidí dôvod, aby Kaliňák niesol politickú zodpovednosť za to, že Národná kriminálna agentúra za druhej vlády Roberta Fica odmietla vyšetrovať dôvodné podozrenia z daňového podvodu Ladislava Bašternáka. Bugárovi zjavne nevadilo ani odstavenie nepohodlného vyšetrovateľa, ktorý vyšetroval pozadie Kaliňákovho biznisu. Nevadilo mu ani to, že Kaliňák svoje vzťahy s Bašternákom najprv zatĺkal, aby sa potom ukázalo, že Bašternák pustil svoju firmu práve Počiatkovi s Kaliňákom. Žiadna kauza, všetko je v poriadku, to len opozícia preháňa.
Bez účasti vo Ficovej vláde by dnes Bugárovi ľudia nemali funkcie v regionálnej štátnej správe a nemali by ani taký biznis. Pri množiacich sa kauzách za tejto vlády a pri stave preferencií strany neostáva Bugárovi iné než rituálne opakovať klišé o plnení programu a tak ospravedlňovať podvod na voličoch a vládnutie s Ficom. Bugárovi môže byť ukradnuté, čo si myslí verejnosť, on potrebuje oslovovať svojich skalných, členov i voličov, aby mu nezačali odchádzať aj oni. A tiež, aby sa Most neodtrhol od Hídu a neprešiel inam.
Lenže silené presviedčanie vlastných straníckych štruktúr i voličského jadra si vyžaduje neustále gradovanie. Ak si chce udržať svoj fanklub, podnety i presviedčanie musí stupňovať a prítomnosť klásť do protikladu s minulosťou.
Podľa Bugára koalícia nemá žiadnu kauzu a tí, čo to spochybňujú, klamú. Toľko priorít, koľko bola Mostu táto koalícia ochotná akceptovať do programového vyhlásenia vlády, vraj „nebolo predtým nikdy možné“. Vo Ficovej vláde sa vraj Mostu podarilo to, čo sa nikdy predtým nepodarilo. Bravó.
Nuž v minulosti si Bugár napríklad pochvaľoval, že roku 1998 sa podarilo „veľmi rýchlo dohodnúť na programe, lebo predtým sme mali medzi sebou dohodu, čo budeme robiť v ekonomike, v menšinových alebo sociálnych otázkach“. Alebo v máji 2011 si ako člen stredopravej koalície pochvaľoval prijatie novely zákona o používaní jazyka národnostných menšín ako „rozumný kompromis“. Takto by sme mohli vypočítavať pozitívne vyjadrenia v minulosti.
Bugár hovorí o sporoch v koalícii v rokoch 2010-2012. Tak len jeden príklad, keď ich vytváral on sám: v tom čase Bugár zaujal postoj, ak neprejde novela zákona o štátnom občianstve, tak v budúcnosti nebude zaviazaný hlasovať v súlade s koaličnými partnermi. Zákon z dielne Ficovej vlády dala Bugárova strana na Ústavný súd. No keď bol nedávno v parlamente opozičný návrh novely, Bugár prehlásil, že Most-Híd zaň nezahlasuje, lebo v koalícii nie je zhoda. A v týchto dňoch prehlásil, že Most-Híd tento zákon meniť nebude.
Mimochodom, na webovej stránke strany Most-Híd v kategóriách Správy či Blogy už nájdete len tie od roku 2013. Pre istotu. Žiadna minulosť. Aby náhodou neodkryla pokrytectvo a nahotu dneška.
„Ja si myslím, že politik by nemal meniť svoje názory ako bežný človek svoje ponožky,“ povedal v auguste 2006 Bugár v pléne Národnej rady. Pri pohľade na to, čo od volieb predvádza, to už vari ďalší komentár ani nepotrebuje.