Špeciálny prokurátor Vasiľ Špirko má vynikajúcu povesť. Povesť neoblomného, nekompromisného a profesijne mimoriadne zdatného človeka, ktorý sa nikým nenechá zastrašiť.
Špirko je však známy aj tým, že polícii hlboko nedôveruje. Najmä nie v čase ministra Kaliňáka. V politicky citlivých kauzách je preto veľmi opatrný a všemožne sa chráni pred únikmi informácií. Dokonca až tak, že tie najdôležitejšie úkony si zabezpečuje sám.
Pri takejto miere opatrnosti bolo zrejme otázkou času, kedy urobí nejakú formálnu chybu, na ktorú jeho neprajníci číhali. Chybička nastala pri vyšetrovaní veľkého daňového podvodu. Pretože zároveň vyšetruje pozadie Kaliňákových podnikateľských aktivít, formálna chyba je pre niekoho dostatočným dôvodom na okamžité stíhanie a dokonca na raziu v jeho kancelárii.
Možno predpokladať, že rovnaká formálna chyba by v iných prípadoch bola dôvodom akurát tak na disciplinárne konanie. Na nič viac a nič menej. Koľko formálnych chýb sme už videli napríklad u sudcov, no žiadne stíhanie ani razie v kanceláriach.
Je jasné, že obvinenie a razia u Špirka je len manéver, ako zistiť, na čo všetko tento elitný prokurátor prišiel. A najmä spôsob, ako ho od vyšetrovania Kaliňákovho biznisu odstaviť.
V prípade Bašternáka sa polícia rozhýbala až potom, čo bola kauza opakovane a čoraz podrobnejšie medializovaná. V prípade prokurátora Špirka, ktorý urobil len formálnu chybu, zasiahla okamžite.
Špirkova kauza však paradoxne ukazuje, že zákon z dielne Daniela Lipšica naozaj funguje a ukazuje svoju opodstatnenosť. A zároveň potvrdzuje, že spravodlivosť stojí a padá na konkrétnych osobách, a to tak v prípade Špeciálnej prokuratúry, ako aj Generálnej prokuratúry.
Znie to úsmevne i trpko, no slovensky reálne: Špirko vyšetroval Kaliňákov biznis, dnes Kaliňákova polícia vyšetruje Špirka. Prokurátor Vasiľ Špirko zjavne doplatil na to, že nezapadá do partičky medzi Kaliňáka, Gašpara, Kováčika a Čižnára a nevisí na šnúrke od žiadnych cudzích gatí.
Zásah proti prokurátorovi Špirkovi vyznieva aj ako mocenský odkaz všetkým, ktorí by si trúfli prekročiť hranicu prípustnosti. Odkaz, ktorý má všetkých čestných a odvážnych prokurátorov a vyšetrovateľov zastrašiť a ukázať im, kto je tu pánom. Presne tak, ako sa to dialo za Mečiara (spomeňme si aj na ten povestný kopanec niekam a pusu na čelo) a ako sa to deje vo všetkých moderných autoritárskych režimoch. Nuž a Kaliňáka dnes chránia všetci, od tých červených cez Bugára a Žitňanskú až po Šebeja a Kresáka. To je len ďalšia smutná kapitola dnešnej slovenskej reality.
(Aktuálne.sk 4. 8. 2016)