„CroCube bude prvý chorvátsky satelit vo vesmíre,“ hovorí Daniela Jović, Slovenka, ktorá žije v Chorvátsku a je šéfkou tohto vesmírneho projektu.
Už niekoľko rokov žijete v Chorvátsku a dnes ste manažérkou projektu CroCube. Bude to prvá chorvátska „kocka“ vo vesmíre. Ako ste sa ako Slovenska stali súčasťou chorvátskeho vesmírneho projektu.
V Chorvátsku žijem už takmer 13 rokov. Mám chorvátske aj slovenské občianstvo a obe krajiny mám naozaj rada. So Slovenskom som vždy chcela ostať v kontakte a práve vesmír mi to umožnil. Vzhľadom na to, že ma moja súčasná práca veľmi napĺňa, chcela som spraviť aj niečo užitočné aj pre túto krajinu a tak vznikol nápad vypustiť prvý chorvátsky satelit. Bude to satelit zostrojený podľa štandardu CubeSat – kocka o veľkosti 10x10x10cm a váhy približne jeden kilogram. Zhodou okolností je jedným z poznávacích znakov Chorvátska práve ich červeno-biela šachovnica, ktorú zaiste Slováci dôverne poznajú zo svojich ciest na krásny Jadran. Túto symboliku sme sa rozhodli využiť aj pri našej kocke – bude červeno-biela a bude tak reprezentovať to, že satelit je tu pre všetkých ľudí v Chorvátsku – preto sa aj volá CroCube – „Croatian Cube“ – chorvátska kocka.
Bude to úspech, ktorý zároveň môže spopularizovať „vesmírnu“ tému v Chorvátsku.
Chorvátsko nemá v súčasnosti rozvinutý vesmírny priemysel. Vesmíru a vesmírnym technológiám sa venuje pár nadšencov a firiem, prípadne skupiny študentov. Záujem o tieto témy však narastá a prvý satelit je vždy akýsi prvý krok k zložitejším, ambicióznejším projektom. Mojim cieľom je pootvoriť ľuďom do tohto sveta dvierka, ale prejsť už cez ne budú musieť sami. CroCube bude priekopnícky projekt, prvý satelit Chorvátov, a dúfam, že aj silná motivácia v takýchto aktivitách pokračovať.
Mojim zatiaľ najväčším úspechom je práve nájdenie šikovných ľudí, dobrovoľníkov z rôznych sfér, ktorí sa so mnou na túto cestu postavenia a vypustenia prvého satelitu vybrali.
Čo vo vás podnietilo záujem o vesmír?
Neviem, či mi ľudia uveria lásku na prvý pohľad, ale bolo to naozaj tak. Asi v roku 2014 mi jeden známy povedal, že na internete je možné sledovať naživo raketové štarty. Pozrela som si jeden štart rakety Sojuz a vedela som, že som práve našla niečo, čo mnohí márne hľadajú aj celý život. Vášeň pre vesmír som najprv brala len ako hobby, pretože som si nevedela predstaviť, že zo záľuby môže vzniknúť skutočné zamestnanie. Nechcela som sa tým vážnejšie zaoberať, pretože som nevedela o žiadnych príležitostiach pre ženu, ktorá sa po desiatich rokoch v telekomunikáciách zrazu zobudila a rozhodla sa ísť robiť niečo „vesmírne“. Moje formálne vzdelanie je prekladateľ tlmočník, no svoje komunikačné zručnosti som dlhé roky využívala len pri práci s klientmi v medzinárodných spoločnostiach zaoberajúcich sa rozosielaním SMS správ. Vesmír a rakety ma však veľmi zaujímali a tak som aspoň cestovala a navštevovala múzeá a podujatia práve s touto témou.
Spolupracovali ste aj so Slovenskou spoločnosťou pre vesmírne aktivity a vaša práca je dnes spätá so spoločnosťou Spacemanic. Možno povedať, že CroCube v tomto zmysle nadväzuje na úspech skCube, prvej slovenskej družice vo vesmíre?
Svoje fotografie a poznatky z ciest som ponúkla práve Slovenskej spoločnosti pre vesmírne aktivity, kde som sa ponúkla napísať pár blogov. Predseda SOSA Jakub Kapuš ma oslovil, či by som svoje zručnosti nevedela využiť aj v jeho súkromnej firme Spacemanic, ktorá sa zaoberá dizajnom, výrobou a vypúšťaním satelitov. Svoju telekomunikačnú prácu som dlho neopúšťala, pretože som nedokázala uveriť, že aj ja ako obyčajný smrteľník bez technického vzdelania a vedomostí o vesmírnom priemysle dokážem v tomto odvetví urobiť niečo, čo by za to stálo. Moje nadšenie však vykompenzovalo nedostatky a potrebné základy som sa doučila a teraz už môžem povedať, že, hoci neviem zďaleka všetko, tak som vo svojej práci ako ryba vo vode. Práve možnosť každý deň sa dozvedieť niečo nové, je to, čo ma na tejto práci najviac baví. Tak vznikol aj projekt CroCube. Pri jednom z rozhovorov s Jakubom som mu spomenula, aké by to bolo skvelé zopakovať úspech skCube v Chorvátsku. Povedal mi, aby som do toho šla, že on ma v tom určite maximálne podporí. Práve skCube bol štartérom slovenskej „vesmírnej revolúcie“ a vieme preto z vlastnej skúsenosti, aký výborný vplyv má takýto projekt na veľa sfér spoločnosti.
Koľko ľudí pracuje na projekte CroCube?
Chorvátsky tím má momentálne približne 20 dobrovoľníkov. Zastúpenie majú muži aj ženy, dôchodcovia, pracujúci aj študenti. Programátori, rádioamatéri, právnici, strojári, akademický personál, ale aj marketingoví špecialisti. Práve oni majú dôležitú úlohu, aby sa o našom projekte dozvedelo čo najviac ľudí, pretože projekt financujeme cez crowdfundingovú kampaň, kde každý, kto nás finančne podporí môže svoje meno symbolicky uložené na pamäťovej karte v satelite poslať do vesmíru.
Kedy by mala byť vypustená chorvátska „kocka“?
CroCube poletí raketou Falcon 9 spoločnosti SpaceX na orbite na misii Transporter 10, ktorá je plánovaná na začiatok roka 2024.
Neuvažujete už len z praktických dôvodov o vytvorení akejsi pobočky alebo dcérskej firmy Spacemanic v Chorvátsku?
V Chorvátsku má Spacemanic svojich ľudí vrátane mňa. Chorvátska ekonomika veľmi podporuje mikropodnikanie, takže naši programátori sú pre Spacemanic externisti, ktorí pracujú na špecifických projektoch. Chorvátsku pobočku nevylučujem, avšak momentálne svoju snahu ako firma sústredíme práve na Slovensko a Čechy, kde Spacemanic CZ zaznamenáva značné úspechy. Slovensko takisto podporuje vesmírne projekty, preto sme v podstate stále veľmi zaneprázdnení na Slovensku.
Spoluprácu s Chorvátskom však vidíme nielen v oblasti zamestnania, ale aj pri predkladaní rôznych medzinárodných projektov pre Európsku Úniu a Európsku vesmírnu agentúru. Sme vďační aj za podporu Slovenskej kozmickej kancelárie. Takto sme zároveň včas informovaní o rôznych podnikateľských aktivitách.
Ako si máme predstaviť takúto „kocku“? Pretože ide naozaj o miniatúrny satelit. Čo všetko sa do miniatúry s rozmermi 10x10x10 cm zmestí?
Vďaka miniatúrnym komponentom a satelitným systémom, ktoré sme v Spacemanicu vyvinuli, sa do jedného satelitu vojde skutočne všeličo. Najlepšie je tu spomenúť druhý slovenský satelit GRBAlpha, ktorý pri svojej veľkosti robí neuveriteľné astrofyzikálne merania a prináša radosť vedcom na celom svete. CroCube bude prvý, jednoduchší a jeho úlohou bude zhotoviť fotografie Chorvátska. Bude tak môcť robiť pomocou dvoch kamier. Všetky získané fotografie aj telemetrické údaje budú k dispozícii pre všetkých občanov Chorvátska, teda aj pre študentov a firmy. Satelit tiež bude vysielať v rádioamatérskom pásme, takže ho na svoju komunikáciu budú môcť využiť aj rádioamatéri.
Čo je úlohou, misiou takýchto miniatúrnych satelitov?
Často ide o vedecké alebo výskumné misie, no populárne sú najmä takzvané IOD misie („in orbit demonstration“), kde pomocou takýchto malých satelitov súkromné firmy dokážu lacno vyskúšať a otestovať svoju technológiu vo vesmíre. CubeSat štandard, ktorý vznikol na americkej univerzite, je obľúbeným formátom aj pre rôzne edukačné a popularizačné projekty. Využití je skutočne mnoho a práve nízke náklady na takéto misie uľahčujú možnosť dostať sa na obežnú dráhu. Vesmír tak už nie je rezervovaný len pre vlády a armády.
Aké sú náklady na takýto projekt od jeho začiatku až po vypustenie družice?
Náklady na misiu môžeme porovnať s cenou bytov v Bratislave. Od garsónky až po luxusný penthouse. Je tomu tak aj so satelitom, záleží od špecifikácií, zložitosti misie, veľkosti samotného satelitu a vybranej rakety. Vždy existuje možnosť letieť na novej, ešte neotestovanej rakete, no vtedy je riziko, že sa niečo pokazí, a klienti si takéto riziko neradi pripúšťajú. Akýkoľvek prístup však zvolíte, vždy je to zlomok ceny klasických väčších satelitov, ktoré stoja milióny dolárov. Práve preto sú tieto cenovo prístupné misie tak populárne.
Ako sa takáto družica vôbec vypúšťa do vesmíru?
Toto bola moja prvá otázka na nášho hlavného inžiniera. Mám útvar, kilovú kocku a chcem ju na obrovskej rakete poslať na obežnú dráhu. To asi nemôžem len tak „prihodiť“ do rakety. Na prepravu existuje špeciálna krabica – tzv. deployer. Do takejto krabice sa zmestí povedzme dvanásť malých kociek, satelitov. Satelity sa zavrú do deployeru a ten sa namontuje na špeciálne miesto na vrchu rakety. Takto putuje do vesmíru, kde ho po otvorení dvierok na deployeri pružina vytlačí von. Vďaka kamerovým prenosom spoločnosti SpaceX je to možné vidieť takmer pri každej misii Transporter rakety Falcon 9.
Vzbudil tento projekt záujem v Chorvátsku? Toto sú projekty, ktoré sú známe zväčša odborníkom a nadšencom, bežne sa o nich veľmi nehovorí a väčšina ľudí na Slovensku asi ani netuší, že máme vo vesmíre slovenskú družicu.
Na popularizácii aktívne pracujeme a je hlavnou časťou našich aktivít. Robíme prednášky pre školy, verejnosť, rozhovory v televíziách, rozhlasových staniciach aj pre tlač. Musím povedať, že som vďačná za to, ako pozitívne je projekt vnímaný, a to aj napriek tomu, že Chorvátsko má za sebou mimoriadne náročný rok. Pozornosť verejnosti bola okrem pandémie koronavírusu, inflácie a vojny, zameraná aj na prechod na euro. Podporu máme aj od rôznych chorvátskych spolkov a zväzov, pedagógov a komerčných sponzorov. Našim cieľom je satelit nielen vypustiť, ale vytvoriť prostredie pre ďalšie projekty a aktivity.
Vráťme sa k vášmu rozhodnutiu žiť v Chorvátsku. Pôvodne to nebolo kvôli vašej dnešnej práci. Prečo ste sa rozhodli presťahovať sa? Máte v Chorvátsku obľúbené miesta, či lokality?
Do Chorvátska som odišla po vysokej škole a s veľmi naivnou vidinou života pri mori. Približne päť rokov som žila sen každého slovenského a českého turistu na Jadrane. Po práci som si vzala osušku a do večera som plávala a užívala si morský vzduch na pláži. Lenže leto trvá v lepšom prípade približne štyri mesiace. A rok ich má dvanásť. Vyľudnené prímorské letoviská v zime, zatvorené reštaurácie, depresívni a apatickí obyvatelia ma dohnali k rozhodnutiu presťahovať sa do hlavného mesta, do Záhrebu. Máme tu jazerá, zeleň, krásne historické centrum. V roku 2020 nás však postihli zemetrasenia. Myslím si, že Slováci milujú Dalmáciu, no moje odporúčanie je Istria – miesta ako Pula a Rovinj sú skvosty a našinec ocení aj lokálnu gastronomickú scénu. Môj tip by však boli Plitvické jazerá, kde sa natáčal film Winnetou. Chorváti vravia, že Plitvice musí každý človek navštíviť aspoň dvakrát za život – raz v lete a raz v zime, keď zmrznú vodopády.
Marián Balázs